Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Staroba, choroba a smrť

/in /by

Otázka neznie: „Ako sa vyhnem statobe, chorobe a smrti?“, ale: „Kto sme?“, „Prečo trpíme?“ Priama skúsenosť so starobou, chorobou a smrťou bola v skutočnosti pre Buddhu učiteľom, pretože tieto tri veci priamo poukazujú na to, čo v buddhizme nazývame veľká otázka života a smrti: Čo je ľudská bytosť? Prečo sme tu? Prečo sa rodíme? Toto je samozrejme aj druh učenia, ktorému sa nemožno v živote vyhnúť. Môžem sa vyhnúť štúdiu matematiky na univerzite, avšak pred týmto učením niet úniku. Korona vírus je jedným z mnohých skúseností, ktoré v našich životoch zažívame z momentu na moment, ktoré nás niečomu priúčajú a na niečo poukazujú, ak sme pozorní.

Než Buddha zomrel, povedal veľmi zaujímavú vec: „Život je krátky. Preskúmajte ho pozorne.“ Fráza: „Život je krátky“ je pre mňa veľmi zaujímavá. Pretože je takmer nezmyselná. Možeš to tvrdiť, ale v skutočnosti nevieš, aký krátky je život. Som dosť starý na to, aby som vedel, že som pravdepodobne po strednom veku. Ale nik nevie, aký krátky je v skutočnosti jeho život. [Nádych a výdych.] Tento mohol byť môj posledný. Neviem. Takže: „Život je krátky. Preskúmajte ho pozorne“ znamená: prebuďte sa práve teraz. Pretože práve tu a teraz je miesto, kde nájdete svoje pravé ja.

Zenový majster Dae Kwang

Stráviť vlastnú karmu

/in /by

Pri Zenovom centre v Providence sa nachádza nádherný les. Je to listnatý, ekologicky dôležitý les, naozaj prvá trieda medzi lesmi. V listnatom lese pochádza okolo 70 až 90 percent energie z mŕtveho materiálu – lístia a stromov, ktoré spadli a hnijú mnohé roky. Viac ako slnečné žiarenie a živiny, získavané zo vzduchu, lesu dodáva energiu jeho vlastný mŕtvy materiál. My môžeme byť rovnakí. Často sa cítime ako by sme nemali žiadnu energiu alebo nás prevalcovala situácia. Ale to je veľmi zriedkavá situácia. Je to len to, že si držíme 70 percent našej energie zablokovanú v našej vlastnej mŕtvej karme, vtedy je praktika veľmi dôležitá. Ak praktizujete správne, strávite vlastnú karmu a budete mať veľa energie.

Prečo je náročné praktizovať. V súčasnosti čelíme veľkému tlaku fungovať stále rýchlejšie a stali sme sa veľmi komplikovanými. Musíme urobiť naše mysle jednoduchými, prítomnými a pozornými. Ak neurobíme naše mysle jednoduchými, je veľmi náročné dávať pozor na to, čo robíme. Ak dokážete umývať riad, šoférovať do práce, robiť svoju prácu a starať sa o svoju rodinu s bdelosťou, potom všetko je vašou bránou. Všetko je vašou cestou a každá činnosť môže byž zachraňovaním seba a zachraňovaním ostatných.

Zenový majster Dae Bong

Učím len neviem

/in /by

Pred pár rokmi, keď som už nejaký čas vyučoval na Západe, malo zopár mojich amerických študentov stretnutie, aby prebrali používanie niektorých foriem v Zenovej škole Kwan Um. Na stretnutí sa jedna študentka spýtala, že ak je všetko Jedno, načo mám učiť ázijský štýl buddhizmu, prečo som učil mahájánový štýl a zen. „Nevyátvára to ‚rovnaký‘ alebo ‚odlišný‘?“ spýtala sa. To je veľmi zaujímavá otázka.

Odpovedal som jej: „Hej, neučím kórejský buddhizmus, ani mahájánu ani zen. Dokonca neučím ani buddhizmus. Učím len neviem. Päťdesiat rokov tu a tam som učil len neviem. Takže len neviem, dobre?“ Len neviem, vždy a všade. Naša myseľ neviem môže urobiť čokoľvek.

Zenový majster Seung Sahn

Sloboda od života a smrti

/in /by

Všetky tie roky tréningu ma naučili, že je veľmi tenká hranica medzi životom a smrťou. Keď dosiahnete „pred myslením“, nie je tu žiaden život, žiadna smrť. Stala som sa členkou Zenovej školy Kwan Um a učila sa od Zenového majstra Seung Sahna. Vravel, že len vnímať, že život je život a smrť je smrť, nestačí. Je potrebný jeden ďalší krok.

Týmto krokom je – ako použiť našu situáciu a karmu, aby sme pomohli všetkým bytostiam. To je veľká láska, veľký súcit a veľká cesta Bodhisattvu. To je náš smer. Takže keď praktizujeme, môžeme použiť, ba dokonca aj zmeniť, svoju situáciu a karmu sami pre seba, ako aj pre ľudí okolo nás. Ak nepraktizujem, potom nás bude naša situácia a karma ovládať. Nemáme slobodu od života a smrti. Toto je najvzácnejšie učenie, aké som kedy dostala.

Zenová majsterka Dae Kwan

Boj medzi dvoma vlkmi

/in /by

Nedávno som počula príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učil svoje vnúčatá o živote. Povedal im: „Vo mne sa odohráva boj. Je to desivý boj dvoch vlkov. Jeden vlk vyjadruje strach, hnev, závisť, žiaľ, ľútosť, aroganciu, nenávisť a klamstvá. Druhý vlk vyjadruje radosť, mier, lásku, nádej, pokoru, láskavosť, priateľstvo, veľkodušnosť, vieru a pravdu. Vlci stále navzájom bojujú. Vnuci moji, tento boj prebieha aj vo vás. A nielen vo vás, ale v každom človeku.“

Deti o tom chvíľu premýšľali. Potom sa jedno z detí starého otca spýtalo: „Ktorý z vlkov vyhrá?“ Starý otec odpovedal: „Ten, ktorého budete kŕmiť.“

Ktorého vlka budete kŕmiť? Chápete, že máme možnosť výberu? Ak sa
pripútavame k hnevu, ako sa ho môžeme zbaviť a namiesto toho kŕmiť vlka láskavosti a pochopenia?

Jediným spôsobom, ako si vybrať správne, je prísť na miesto pred hnevom a láskavosťou. V našej zenovej škole to miesto nazývame „pred myslením“. A potom sa vraciame k mysli tohto okamihu. Pamätajte si, že máte možnosť výberu, ktorého vlka nakŕmite. Keď naplno žijete v každom okamihu, vtedy sa obaja protikladní vlci strácajú. Keď všetko robíme na 100 %, protiklady sa strácajú. Potom sa naša správna situácia, správny vzťah a správne konanie vyjasnia. A vtedy naozaj vieme pomôcť tomuto svetu.

Myong Hae Sunim JDPS

Kde je miesto praxe?

/in /by

Mladý bódhisattva menom Žiarivá Ozdoba raz položil otázku laikovi menom Vimalakírti: “Odkiaľ prichádzaš, laik?“ „Prichádzam z miesta praxe.“ „Miesto praxe – kde to je?“ Vimalakírti povedal: „Myseľ samotná je sálou praxe.“

Veľkodušnosť dávania je miestom praxe, pretože nedúfa v žiadnu odmenu. Trpezlivosť a zhovievavosť sú miestom praxe, lebo umožňujú mysli oslobodiť sa od prekážok. Nadšenie a energia sú miestom praxe, pretože predchádzajú lenivosti. Meditácia je miestom praxe, pretože myseľ krotí a zjemňuje. Múdrosť je miestom praxe, pretože vidí všetky veci také, aké sú.

Zenový majster Wu Kwang

Prečo viacej ľudí nepraktizuje zen?

/in /by

Náš pra-praučiteľ, Man Gong Sunim raz dostal otázku: „Prečo viacej ľudí nepraktizuje zen?“ On odpovedal: „Každý chce dobrú vec, ale väčšina ľuí nechápe, že keď dostaneš dobrú vec, dostaneš aj zlú. Keby tomu rozumeli, praktizovali by zen.“

Náš život teda nie je o získavaní dobrých vecí a vyhýbaní sa zlým. Je o dosahovaní toho, ako správne použiť každú vec, ktorá sa zjavuje. Prichádza dobrá vec, použijeme ju, aby sme šli správnou cestou. Prichádza zlá vec, použijeme ju, aby sme šli správnou cestou.

Zenový majster Dae Bong

Učenie zenového majstra Man Gonga (4. časť)

/in /by

16. Pravá podstata je nezničiteľné diamantové telo, ktoré nemôže zomrieť. Mimo času má nekonečný život. Každý život a smrť hmotného tela je ako prezliekanie šiat. Skutočný človek je schopný slobodne vyzliekať a obliekať si šaty života a smrti.

17. Vedomosti, ktoré získavaš videním a počúvaním, nepovedú k dosiahnutiu tvojej pravej podstaty. Premýšľanie o pravej podstate už nie je pravou podstatou.

18. Pravá podstata môže byť objavená len „pred myslením“, pretože svet „pred myslením“ obsahuje všetku existenciu a je už dokonalý.

19. Ak človek dosiahne konečné osvietenie s cieľom stať sa buddhom, potom zistí, že on je sám buddha. To znamená, že musíš hľadať pravú podstatu v sebe.

Z knihy Učenie zenového majstra Man Gonga.

Učenie zenového majstra Man Gonga (3. časť)

/in /by
  1. Všetko je pravá podstata (veľké ja). Ak vynakladáš hoci len to najmenšie úsilie do čohokoľvek iného len nie do hľadania skutočnej podstaty, je to plytvanie času.
  2. Každý má tri telá: fyzické telo, karmické telo a telo dharmy. Pre pravú ľudskú bytosť nie sú tieto tri telá oddelené, a fungujú ako jedno.
  3. Všetky skutky pramenia z tela dharmy. Keďže telo dharmy nie je oddelené od fyzického ani karmického tela, všetky javy sú tiež mimo života a smrti.
  4. Miesto mimo života a smrti zahŕňa oboje, cítiace aj necítiace. Preto žiadna zbraň vesmíru nemôže zničiť pravú podstatu ani jediné steblo trávy.
  5. V našom svete je veľa učení o tom, ako nájsť a pochopiť svoju pravú podstatu. Z hľadiska našej karmy sú však všetky učenia len pochopením malého ja. Skutočná podstata je nepochopiteľná a je mimo predstavivosti.

Z knihy Učenie zenového majstra Man Gonga.

Učenie zenového majstra Man Gonga (2. časť)

/in /by

Čo som? Prečo je potrebné nájsť svoje skutočné ja.

6.     Keby som zakričal niečie meno a on by okamžite odpovedal „Áno!“ – to je pravá podstata. Pravá podstata sa nerodí a nezomiera. Nemôže zhorieť, zmočiť sa alebo byť prerezaná nožom. Je absolútne slobodná, bez akejkoľvek prekážky.

7.     Tak ako kričiaceho zajatca, spútaného a vlečeného za koňom, vláčia nás reťaze karmy po ceste utrpenia. Opakovane nasledujeme cyklus života, choroby, staroby a smrti. Len tvoj meč múdrosti dokáže preťať tieto putá.

8.     Nezáleží na tom, aký si vzdelaný alebo rešpektovaný. Ak si nevyriešil „veľkú otázku života a smrti“, si ako človek, ktorý prišiel o rozum.

9.     Keď sa narodil Šákjamuni Buddha, jednou rukou ukázal na oblohu, druhou do zeme a povedal: „Medzi nebom hore a zemou dole len ja som svätý“. Toto „ja“ je pravá podstata.

10.     Všetci už majú buddhovu podstatu (pravú podstatu), ale nemôžu sa stať buddhom, lebo nerozumejú sami sebe.