Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um
Vy i ja žijeme v sne. Môže to byť šťastný alebo smutný sen, prosperujúci či biedny sen, sebecký či nesebecký sen. Možno máme zenový sen alebo sen “praxe pre záchranu všetkých bytostí”. Buddha povedal: “Som prebudený.” To je učenie všetkých Buddhov a významných učiteľov. Prebuďte sa! Kedykoľvek sa prebudíme zo sna, hoci na jediný okamih, dosahujeme svoju pôvodnú prácu.
Tim Lerch JDPSN
Praktizujeme tým, že sme prítomní v tomto okamihu a začíname spájať zážitok z okamihov prítomnosti. Môžeme to pomenovať ako pravé „ja“ alebo prepojenie, ktoré zdieľame, či vzájomné bytie, o ktorom hovorí Thich Nhat Hanh: úplné spojenie a jednota s týmto vesmírom. Táto skúsenosť nie je ničím mimoriadnym. Každá ľudská bytosť to denne zažíva. Každý deň. Mnoho, mnohokrát denne. Len tieto okamihy nespájame natoľko, aby sme si ich vždy všimli.
Takto praktizujeme a z vlastnej skúsenosti zisťujeme, že sme úplne prepojení. Hlavná zenová majsterka našej školy Bobby Rhodes raz použila príklad, ktorý mám rada. Zdvihla obe ruky a povedala: „Moja pravačka je silnejšia než ľavačka. Ale pravačka nikdy nehovorí ľavačke: ‚Ty nie si dobrá. Nie si adekvátna. Nemám ťa rada.’“ Veď viete, pomáhajú jedna druhej. Spolupracujú. Sú súčasťou toho istého tela.
Môžeme ďalej stavať na skúsenostiach spojenia s týmto vesmírom a s druhými ľuďmi a môžeme vidieť, že každá osoba je našou súčasťou. Závoj, ktorý je medzi nami a ostatnými, alebo medzi nami a týmto okamihom, je najskôr silný, ale postupne sa začína strácať. Prežívame to nie ako predstavu, ale ako pravdu. Že nie sme oddelení od tohto sveta. Zažívame to vždy, keď robíme niečo pozorne. Praktizujeme pozornosť, skúmame tento okamih, otvorenú bdelú pozornosť, otvorené vnímanie tohto okamihu svojho života a prichádzame s tým aj na miesta, kde je to ťažké. Na miestach, kde cítime strach, kde cítime hanbu, kde cítime a veríme, že sme oddelení. Praktizujeme, aby sme dokázali priniesť práve takéto skúmanie a otvorenosť na miesta, ktoré umožnia našej pravej podstate fungovať s menšími prekážkami.
Jedného rána sa študent spýtal Seung Sahna Soen Sa: “Ako môže človek počas zenového sedenia ovládať myslenie?”
Soen Sa odpovedal, “Ak si pripútaný k mysleniu, tvoja prax a myslenie sú odlišné. Ak nie si k myšlienkam pripútaný, myslenie je praxou, prax je myslením. Nazýva sa to ‘len praktizovaním’.”
Študent sa potom spýtal: “Čo je to ‘len praktizovanie’?”
“Keď si šofér – začiatočník, nedávaš pozor na obrazy či zvuky, lebo inak nabúraš. Keď však naberieš skúsenosti, môžeš bez problémov rozprávať, pozerať sa na veci a počúvať rádio. Rozprávanie, obzeranie sa stali len šoférovaním. Tvoje videnie, počúvanie a rozprávanie sú bez pripútania. Rovnako je to v zene. ‘Len zen’ zahŕňa chodenie, jedenie, spánok, rozprávanie a pozeranie televízie. To všetko sa stalo nepripútaným myslením. Toto je ‘len praktizovanie’.”
“Čo je pripútané myslenie?”
“Ak si počas šoférovania pripútaný k svojim myšlienkam, pôjdeš na červenú a dostaneš pokutu alebo prejdeš stredovou čiarou a nabúraš. Budeš si myslieť, že ideš do New Yorku, namiesto toho smeruješ do Bostonu. Takto vedie pripútanosť k mysleniu k utrpeniu.”
Študent povedal: “Srdečne ďakujem, rozumiem..”
“Keďže rozumieš, pýtam sa ťa: sú myslenie a nemyslenie odlišné? Sú rovnaké?”
“Keď som smädný, napijem sa.”
“Veľmi dobre. Choď sa napiť čaju.
V tomto živote si môžete vybrať, či sa stanete expertom alebo budete “nevedieť” a stanete sa Buddhom. To nás opäť privádza k praxi. Nezáleží na tom, čo každý hovorí, a nezáleží na tom, ako sa dá všetko dobre vysvetliť, nakoniec je to všetko na vás. Úžasnou vecou na Buddhovom učení je, že Buddha učil neprijímať niečo len preto, že to povedal mudrc alebo expert. Neakceptujte niečo len preto, že svätá kniha hovorí, že je to pravda alebo tradícia. Vy sami musíte objaviť pravdu. Každý má tú schopnosť.
Prišli ste na reč dharmy, ale nezáleží na tom, ako dobre sa veci vysvetlia a aké je to pre vás príťažlivé, to samo osebe nemá moc zmeniť váš život. Je veľká priepasť medzi chápaním toho, čo bolo povedané a skutočne byť schopný to urobiť. Preto je veľmi dôležité mať veľkú otázku. Ak sa o túto otázku staráte, potom môže rásť, rásť a rásť. Potom jedného dňa môže tento kvet rozkvitnúť. Vtedy môžete povedať (tľapnúc sa po kolenách): “Ahha.” Toto “Ahha” nie je Buddhove, nie je zenového majstra Seung Sahna, zenového majstra Wu Bonga, celé je vaše. Takže každý na to musí prísť, pretože tento svet vás potrebuje.
Zenový majster Man Gong bol pra-učiteľ Seung Sahna DSSN. Ako trinásťročný študoval sútry v chráme Donghaksa v Kórei. Deň pred prázdninami sa všetci zhromaždili, aby si vypočuli prednášky.
Prednášajúci povedal: „Všetci musíte usilovne študovať buddhizmus, aby ste boli ako veľké stromy, z ktorých sú postavené kláštory a ako hlboké misy, schopné prijať veľa vecí. Jedna báseň vraví:
Voda sa stáva guľatou alebo hranatou podľa nádoby, do ktorej je naliata. Rovnako aj ľudia sa stávajú dobrými alebo zlými podľa toho, v akej sú spoločnosti. Vždy udržujte svoju myseľ nasmerovanú na svätosť a pohybujte sa v spoločnosti dobrých ľudí. Iba tak sa môžete stať veľkými stromami a nádobami múdrosti. To si úprimne prajem.“
Všetci boli tou rečou veľmi inšpirovaní. Majster sútier sa obrátil na zenového majstra Kyong Hoa, ktorý bol práve v kláštore na návšteve a povedal mu: „Majster Kyong Ho, aj vy nám niečo povedzte. Všetci by si radi vypočuli vaše múdre slová.“
Na majstra bol zaujímavý pohľad. Bol vždy zarastený a šaty mal potrhané. Aj keď najskôr odmietal, po ďalších prosbách nakoniec súhlasil.
„Vy všetci ste mnísi. Stanú sa z vás veľkí učitelia, bez vlastného ega. Musíte žiť len preto, aby ste slúžili ostatným. Túžba stať sa veľkým stromom a hlbokou nádobou múdrosti vám zabráni stať sa skutočnými učiteľmi. Veľké stromy majú veľké využitie, malé stromy majú malé využitie. Dobré aj zlé nádoby – všetky majú svoj význam. Nič nie je márne. Udržujte si dobrých i zlých priateľov, to je vaša zodpovednosť. Nesmiete nič odmietať. To je pravý buddhizmus.“ Keď majster dohovoril, opustil sálu plnú ohromených mníchov. Mladý Man Gong vybehol za ním a kričal: „Vezmi ma so sebou, prosím, chcem sa stať tvojim žiakom.“
Majster ho okríkol nech sa vráti, ale chlapec ho neposlúchol. Tak sa ho spýtal: „Keď ťa vezmem so sebou, čo budeš robiť?“
„Budem študovať. Ty ma budeš učiť.“
„Veď ty si len dieťa, ako by si mohol pochopiť?“
„Ľudia sú mladí a starí, má však naše práve Ja mladosť alebo starobu?“
„Ty si ale nezbedník! Zabil si a zjedol Buddhu! No tak poď.“
Pred pár rokmi, keď som už nejaký čas vyučoval na Západe, sa zopár mojich amerických študentov stretlo, aby prebrali používanie niektorých foriem v Zenovej škole Kwan Um. Jedna študentka sa na stretnutí spýtala, že ak je všetko Jedno, prečo musím učiť práve zen, ázijský mahájánový štýl buddhizmu. “Nevytvára to ‘rovnaký’ a ‘odlišný’?” spýtala sa. To je veľmi zaujímavá otázka.
Odpovedal som jej: “Ja neučím kórejský buddhizmus, ani mahájánu či zen. Dokonca neučím ani buddhizmus. Učím len neviem. Päťdesiat rokov som tu a tam učil len neviem. Takže len neviem, dobre?” Len neviem, vždy a všade. Naša myseľ neviem je schopná vykonať čokoľvek.
Z knihy “Zenový kompas”
Buddha učil, že utrpenie pochádza z mysle protikladov, z protikladného myslenia. Namiesto toho, aby sme boli spojení a vážili si prítomný okamih, fantazírujeme o rôznych veciach. Pretože tu však sedíme a nejaký čas už praktizujeme, vieme, že tento druh myslenia vôbec nie je užitočný. Vieme to z vlastnej skúsenosti, nie zo slepej viery alebo počúvania niekoho iného, či z čítania kníh.
Preto sa vraciame do tohto okamihu. Mohli by sme ho rozbiť, alebo ho opäť nastoliť, a potom začneme odznova. Toto je obvyklý proces. Uvedomíme si, že nie sme bdelí, že cestujeme časom a priestorom, ale potom začneme odznova. Opäť sme v spojení so svojím “neviem”, naším Veľkým ja, s našou mysľou pred myslením. A keď sme spojení, keď sme zjednotení so situáciou, potom máme dobrý pocit. Je to šťastný pocit, takže sme šťastní.
Ide o túto prax, len nasledovať učenie. Nemusíme byť pasívni, môžeme niečo urobiť, môžeme prevziať iniciatívu. Môžeme odraziť a aplikovať svoj tréning a svoje učenie do každodenného života.
Otázka: Ako zenová prax odstraňuje karmu?
Zenový majster Seung Sahn: Zenová prax neodstraňuje karmu. Ak praktizuješ zen, tvoja karma sa vyjasňuje. Ak nepraktizuješ, karma ťa ovláda. Ale ak praktizuješ, potom ty ovládaš svoju karmu. Tvoja karma sa vyjasňuje. Dobrá karma, zlá karma, akúkoľvek karmu máš, vyjasňuje sa. Potom len pomáhaj ostatným ľuďom. O to ide. Keď niekto začne praktizovať zen, hovoríme o “odstraňovaní karmy”, ale toto sú len slová učenia. Boddhisatvovia majú karmu boddhisatvov. Karma znamená konanie mysle. Preto buď karma ovláda mňa, alebo ja ovládam karmu a pomáham ostatným ľuďom. Tieto dve prístupy sú rozdielne, ale karma je rovnaká.
Keď odpovedáte na kongan a udierate o podlahu, v tom okamihu sa jednotíte s konganom. V skutočnosti sa jednotíte s celým vesmírom. Nie je v tom správne ani nesprávne, mám rád či nemám rád. Už je to dokonalé. V tom okamihu úplného nevedenia je neuveriteľná sila. Keď sa vrátime do Neviem, naša práca je vždy priamo pred nami. V skutočnosti celý náš život je práve tým jediným okamihom. Keď ale opäť vstúpime do ríše mám rád a nemám rád, nikdy svoju prácu nenájdeme.
“Jedlo mysle” našej školy má 12 chodov, 12 brán. Tieto brány sa v skutočnosti nelíšia od nášho každodenného života. Práve ten nazývam 13. bránou! To je váš život z okamihu na okamih. Ako zodpoviete tento kongan? Páči sa vám? Alebo sa vám nepáči? Vyhýbate sa náročným situáciam? Snažíte sa vytvárať len jednoduché situácie? Prax nám pomáha vidieť, že táto 13. brána je stále priamo pred nami, ale tentokrát oproti nám nesedí zenový majster, ktorý by nám potvrdil správnosť našej odpovede. Práve v tejto chvíli naša konganová prax zakoreňuje, stáva sa skutočnou a nie je už len o cvičení našej bystrosti. Pokiaľ dokážeme reagovať priamo, intuitívne, z našej vlastnej múdrosti, potom žiadny kongan nie je pre nás problém.
