Ozajstná láskavosť nie je pocit, ktorý vzniká v závislosti na situácii a ľuďoch, s ktorými máme do činenia. Nie je to ani reciprocita, s ktorou preukazujeme svoju náklonnosť tým, ktorí sú nám sympatickí. Nie je to ani nálada, ktorá niekedy je a inokedy nie je. Láskavosť je základný životný postoj, ktorý je založený na zanechaní. To znamená, že aj keď mám názory, úsudky a pocity, nedržím sa ich. Pravdou je, že vždy, keď ja-mne-moje stratí svoje zameranie, spojenie so všetkými bytosťami, ktoré už existujú, je vyjadrené láskavosťou.
Prvý z našich zenových štyroch veľkých sľubov znie: „Cítiacich bytosti je nespočetné množstvo, sľubujeme, že ich všetky zachránime.“ Napodiv, často musíme zachrániť nespočetné množstvo živých bytostí pred našimi vlastnými myšlienkami, názormi a úsudkami, a nie pred ich vlastnou biedou. Keď sa na to pozrieme z tohto uhla pohľadu, práca na záchrane cítiacich bytostí začína uvedomovaním si vlastných bludov.
Ústrania nám pomáhajú uvedomiť si príčinu našej nedostatočnosti v tomto svete, ktorá je zakorenená v našej egocentrickej viere, že sme oddelení. Na ústraní, úplne sami v odlúčení od sveta a nerušení každodenným životom, máme možnosť dotknúť sa hlboko skrytej vrstvy svojho bytia, ktorú nazývame „neviem“. Toto neviem odhaľuje základnú jednotu všetkých bytostí v každom okamihu toho, čo sa práve deje. A tak odhaľuje skrytý zázrak a tajomstvo toho, že žijeme na tomto svete.
„Neviem“ je láskavosť a z „neviem“ sa rodí milujúca láskavosť bódhisattvu: „Ako ti môžem pomôcť?“
Výňatok z článku „Are You Kind? A Story from a Solo Retreat“ od zenovej majsterky Gu Ja
Primary Point Spring 2022, Volume 39, Number 1
