Každý rok, každý rok,
nový rok, nový rok.
Každý rok, každý rok,
starý rok, starý rok.

Starý rok skončil…. nový rok.
Nový rok skončil…. starý rok.

Kto to vytvoril?
Ty? Ja? My? Oni?
Nie, nie, nie!
Tak Boh? Buddha? Čas? Priestor?
Nie, nie, nie!
Tak Slnko? Mesiac? Zem? Hviezdy?
Nie, nie, nie!
Tak hora? Rieka? Strom? Kvetina?
Nie, nie, nie!
Tak slon? Pes? Mačka? Myš?
Nie, nie, nie!
Tak “Tri kilá ľanu?”
“Suché hovno na palici?”
“Katz?”
“Mu?”
Nie, nie, nie!

Potom čo?

Sneh sa za úsvitu trbliece.
Ráno 1972 plus 8.

Zenový majster Seung Sahn 1980

Udržiavanie mysle striedmosti je jedným z našich dôležitých zenových učení. Ak máme myseľ striedmosti nebudeme sa naháňať za našimi túžbami, chamtivosťou a iluzórnym myslením. Myseľ striedmosti nám pomáha sa stať jasnými a drží nás od pripútanosti k vonkajším situáciám. Keď máme čistú a striedmu myseľ bude pre nás prirodzené sa podeliť s ostatnými o čokoľvek je treba. Nie je v tom zahrnuté ego. Neexistuje myšlienka či koncept “‘Ja’ pomáham ‘vám'”.

Jediné čo musíme urobiť je nepripútavať sa k ničomu čo vzniká v našej mysli a aplikovať toto učenie do nášho každodenného života. Sila zo zárodku zdielania je v každom z nás po celý čas – musíme ho len prebudiť.

Zenová majsterka Dae Kwan

Máme štyri veľké sľuby a chcem hovoriť o tom druhom: „Sebaklamy sú ustavičné; sľubujeme, že ich všetky prekonáme.“ Pôvodne bol tento vesmír prázdny. Potom sa niečo objavilo. To, čo sa objavilo, je klam. Ak prerušíme svoju pripútanosť k tomuto klamu, potom život môže byť blaženosťou. Ježiš povedal: “Kráľovstvo nebeské je vnútri.” Buddha povedal: “Tathagata žije v krajine blaženosti, aj keď je stále vo svojom tele.”

Počas praxe idem do miestnosti dharmy, sadnem si a praktizujem. Ako my všetci. Návrát do tohto momentu. Nemám v pláne byť v blaženom stave a v skutočnosti to nerobí žiadny budhista. A tak, keď si sadnem a vrátim sa späť do tohto momentu, čokoľvek, čoho sa v tom momente držím, nechám odísť.

A potom samozrejme moja myseľ blúdi a drží sa všetkých tých vecí. A potom sa opäť vraciam do tohto momentu. A znova, moja myseľ ulieta, a ja ju vraciam späť. V tomto procese vracania sa naspäť do tohto momentu, ktorý je veľmi jednoduchý, stačí mať vždy len myseľ začiatočníka, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo naučiť, len vytrvalosť, skúšajúca myseľ a jasný smer.

Kedykoľvek po rannom alebo večernom sedení, keď odchádzam zo zenovej miestnosti, je moje vedomie vždy ľahšie. Menej sa pripútavam. V skutočnosti o tom nie je veľa čo povedať, pretože taká je prax. Len to robíte. A samozrejme, keď to robíte, máte jasný smer, pretože chápete, že neexistuje žiadne ja, mne a moje. Prečo sa teda pozerať len to, čo môžem urobiť pre seba namiesto toho, ako môžem pomôcť iným?

Kwan Haeng Sunim JDPS

Buddha učil, že trpíme, lebo nevieme, čo naozaj sme – nepoznáme svoju pravú podstatu (ďalšie meno pre zenovú myseľ). Sme pripútaní k svojmu mysleniu. Ak opustíme svoje mylné názory, môžeme sa vrátiť k tomu, čo už sme, k svojej Buddhovej podstate. Šiesty patriarcha dosiahol osvietenie, keď počul len jeden verš z Diamantovej sútry: „Keď v tvojej mysli vzniká myslenie, nepripútavaj sa k nemu.“

Naša Buddhova podstata nie je vec, takže používať pri nej termín „to“ môže spôsobiť len ďalší problém. Ľudia sa ľahko pripútajú dokonca k termínu, ktorý je navrhnutý tak, aby ich oslobodil. Avšak musíme o „tom“ hovoriť, ak ideme pomáhať svetu. Buddha o nej veľa hovoril, preto máme toľko sútier. Ich cieľom nie je vysvetľovať. Ich cieľom je nasmerovať nás k tomu, čím naozaj sme. Preto je zen známy pre svoje obrazoborectvo. Chce odstrániť každý názor, hoci aj dobrý zenový názor, aby ste mali autentickú skúsenosť.

Zenový majster Dae Kwang

Praktizujeme tým, že sme prítomní, že sme v tomto okamihu, sme v tejto chvíli k dispozícii a začíname spájať zážitok z okamihov prítomnosti. Môžeme to pomenovať ako pravé „ja“ alebo prepojenie, ktoré zdieľame, či vzájomné bytie, o ktorom hovorí Thich Nhat Hanh: úplné spojenie a jednota s týmto vesmírom. Táto skúsenosť nie je ničím mimoriadnym. Každá ľudská bytosť to denne zažíva. Mnoho, mnohokrát denne. Len tieto okamihy nespájame natoľko, aby sme si ich vždy všimli.

Takto praktizujeme a z vlastnej skúsenosti zisťujeme, že sme úplne prepojení. Hlavná zenová majsterka našej školy, Bobby Rhodes, raz použila príklad, ktorý mám rada. Zdvihla obe ruky a povedala: „Moja pravačka je silnejšia než ľavačka. Ale pravačka nikdy nehovorí ľavačke: ‚Ty nie si dobrá. Nie si adekvátna. Nemám ťa rada.’“ Veď viete, pomáhajú jedna druhej. Spolupracujú. Sú súčasťou toho istého tela.

Môžeme ďalej stavať na skúsenostiach spojenia s týmto vesmírom a s druhými ľuďmi a môžeme vidieť, že každá osoba je našou súčasťou. Závoj, ktorý je medzi nami a ostatnými, alebo medzi nami a týmto okamihom, je najskôr silný, ale postupne sa začína strácať. Prežívame to nie ako predstavu, ale ako pravdu. Nie sme oddelení od tohto sveta. Zažívame to vždy, keď robíme niečo pozorne. Praktizujeme pozornosť, skúmame tento okamih, otvorenú bdelú pozornosť, otvorené vnímanie tohto okamihu svojho života a prichádzame s tým aj na miesta, kde je to ťažké. Na miestach, kde cítime strach, kde cítime hanbu, kde cítime, že sme oddelení. Praktizujeme, aby sme dokázali priniesť práve takéto skúmanie a otvorenosť na miesta, ktoré umožnia našej pravej podstate fungovať s menšími prekážkami.

Nancy Brown Hedgpeth JDPSN