Mnoho ľudí sa snaží ovládnuť svoje myslenie. Najskôr sa snažia ho riešiť. Snažia sa napraviť zlé myslenie. Snažia sa napraviť seba samých. Obvykle je to prvý krok, ktorý funguje nasledovne: „Ak môžem ospravedlniť svoje myslenie, môžem ospravedlniť svoj život.“ Po mnohých pokusoch však zisťujú, že to nefunguje. A tak nasleduje druhý krok – obviňovanie svojich priateľov. Ale čoskoro zisťujete, že ani to nefunguje. Ste veľmi nešťastní. Ak pokračujete v týchto podmienkach, čoskoro budete bez priateľov. Prečo? Pretože v týchto podmienkach ste vy ten najlepší. To znamená len silné „ja som“. Ak potom udržiavate toto „ja som“, vy a svet sa oddeľujete. To znamená, že sa stávate bláznom. Blázni nemajú žiaden názor, majú len „moje konanie“.

Ale niekto to chápe: „Nemôžem napraviť svoje myslenie logickým vysvetlením.“ Potom tiež pochopí: „Nemôžem napraviť svoj život len obviňovaním druhých ľudí.“ Je veľa spôsobov, ako sa oddeliť od tohto sveta, nielen tým, že sa človek zblázni. Dobré filmy, dobrí priatelia, dobré knihy, mnohými vecami sme sa už oddelili od tohto sveta. Tie veci sami o sebe nie sú ani dobré ani zlé. Ak ich použijeme len pre seba, oddeľujeme sa od tohto sveta. Ale ak ich nepoužijeme len pre „seba“, potom sa s týmto svetom zosúlaďujeme. To znamená dosiahnuť správny vzťah so svojimi vecami.

„Oddeliť sa od tohto sveta“ znamená stať sa prázdnym. Ľudské bytosti vnímajú prázdnotu tak, že vy a tento svet ste oddelení. Buddhova prázdnota znamená: prázdne nie je prázdne, prázdne je jasné. Čo je jasné, obsahuje všetko. Zahŕňa vás, mňa, Boha, Buddhu, psa, mačku, strom, muža, ženu, dobré, zlé, mám rád a nemám rád, pretože všetko je jasné. Ako potom použijete tie veci? To je dôležité.

Zenový majster Su Bong

Naša myseľ stále niečo vytvára, a tak vstupujeme do oceánu utrpenia. Potom sa zasa chceme vrátiť na breh. Aj keď však máme dobrý smer, stále máme problém. Vytvárame „ja“ a ako dôsledok vnímame oceán ako utrpenie. V tomto „ja“-pohľade nemôžeme jasne vidieť a myslíme si, že breh je priďaleko. Vtedy nie je možné vidieť, že cesta z utrpenia je neďaleko.

Nech vynaložíme akékoľvek úsilie, nemôžeme dosiahnuť na druhý breh. Len keď meč múdrosti pretne stenu ja-mne-moje, plytčina sa jasne zjavuje. Toto „ja“ je vytvorené naším myslením. Preto len pretnite svoje myslenie a vráťte sa pred myslenie. Potom môžete jasne vidieť a kráčať cestou bódhisattvu na piesčinu, prekonávajúc oceán utrpenia.

Koen Vermeulen JDPSN

Učím zenových študentov na tejto hore takmer 40 rokov. Veľa ľudí ma sem prichádza navštíviť a myslia si, že navštevujú zenového majstra, avšak vidia len moju telesnú podobu, dom, v ktorom prebýva moja pravá podstata. Moju pravú podstatu však nevidia. Nie je to problém. Ale znamená to, že neuzreli ešte ani svoju vlastnú pravú podstatu.

Keďže nechápu svoju pravú podstatu, nemôžu chápať ani svojich rodičov, či súrodencov, ženu a deti, nikoho. Blúdia životom zbytočne ako blázni. Musíme skonštatovať, že tento svet je naozaj svetom temnoty. Študenti, ktorí prijímajú moje učenie, ho musia prijímať úprimne a oddane a nezabúdať na metódy, ktoré som používal. Koniec koncov, byť úprimný a oddaný znamená splácať svoj záväzok voči dharme, aby ste nemárnili čas svojej praxe, či netrpeli duševnou ujmou.

Zenový majster Man Gong

Žijeme veľmi komplikovaný laický život. Nie sme mnísi ani mníšky a každý máme svoje povinnosti. Otázkou je, ako praktizujete?

Čím viacej praktizujete, tým viacej času na to máte. Nikdy nie ste takí zaneprázdnení, aby ste nemohli praktizovať. Vždy môžete stať o niečo skôr a sedieť na poduške aspoň 10 minút, či robiť aspoň 15 minút poklony. Vždy to môžete urobiť. A vždy to znamená dotknúť sa svojej pravej podstaty. Ak sa jej však nedotýkate, o čom je váš život?

Máme teda názor na svoj zaneprázdnený život, ktorý žijeme, ale to je len náš názor. „Ach, mám toho tak veľa, som taký zaneprázdnený.“ Je tu však niekto, kto nikdy nejde na facebook? Nikdy nechodí na internet? Nikdy nekontroluje emaily? Nikdy si nezapne TV? Nikdy nepočúva rádio? Niekto, kto nerobí nič z toho?

Nie. My všetci si vieme nájsť trochu času teraz či trochu neskôr. Prečo si teda nenájsť čas, aby sme sa mohli dotknúť svojho pravého ja, nájsť svoju pravú podstatu? Prečo nie? Skúste nepraktizovať a uvidíte, čo sa stane vo vašom živote. Ak ste už nejaký čas praktizovali a potom prestanete, veľmi rýchlo objavíte, prečo praktizujete.

Zenová majsterka Bon Hae

Zenová prax a sloboda, ktorú prináša, začína nepodmieneným akceptovaním svojho života, svojej situácie a udalostí, a to bez prekrývania svojich túžob alebo nejakých pripútaností za určitým cieľom. Svadba tradičného biddhizmu s taoizmom, ktorá sa udiala v piatom storočí v Číne, spôsobila zrodenie zenu. Taoistická fráza „wu wei“ umožňuje, aby sa veci diali prirodzene. Naše trvanie na tom, aby sa udalosti držali nejakého konceptu nášho života založeného na egu, je hlavnou príčinou nášho utrpenia. Zen hovorí: nasleduj prúd rieky a dovoľ životu žiť cez seba. Uč sa rozpoznávať a využívať energiu, zrodenú z prírody. Slobodné prúdenie vyžaduje opustiť svoju návykovú myseľ so všetkými jej pripútanosťami a túžbou po tom, aby sa veci diali určitým spôsobom. Dobrým východiskom je seriózne a neustále skúmanie toho, čo môj učiteľ, zenový majster Seung Sahn, nazýval „protikladným myslením“.

Napríklad, pozorne sa pozerajte na svoju náklonnosť ku chvále a vine, stratám a ziskom, mám rád a nemám rád. Keď počas svojich každodenných činností fungujeme z nehybného otočného bodu, všetko, čo sme si stanovili, sa dá dosiahnuť bez toho, aby sme boli pevne pripútaní k nejakému mentálne vopred určenému výsledku. Toto je pravá sloboda. Nedbalé pripúšťanie výsledkov, ktoré dominujú nad našimi každodennými činnosťami, je nefunkčným pokusom o ovládnutie nekontrolovateľného. Keď sa odovzdáme prirodzenému kolobehu vecí, uznávame, že zmena, ako univerzálny princíp, neustále informuje o našej existencii.

Zenový majster Ji Haeng