Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um
Naša prax je praxou opakovaného vracania sa k tomuto okamihu, k zážitku, ktorý máme pred sebou. Presúvame sa z prístrešku myslenia, vytvárania, kontroly, držania sa – bez toho, aby sme reagovali alebo sa pripútali k akýmkoľvek emocionálnym poruchám, ktoré môžu na ceste nastať, až do suterénu, nášho ťažiska, energetickej záhrady len-to-urob, miesta, kde sa objavuje úmyselné konanie, kde názor je v súlade s konaním.
Učím zenových študentov na tejto hore takmer 40 rokov. Veľa ľudí ma sem prichádza navštíviť a myslia si, že navštevujú zenového majstra, avšak vidia len moju telesnú podobu, dom, v ktorom prebýva moja pravá podstata. Moju pravú podstatu však nevidia. Nie je to problém. Ale znamená to, že neuzreli ešte ani svoju vlastnú pravú podstatu.
Keďže nechápu svoju pravú podstatu, nemôžu chápať ani svojich rodičov, či súrodencov, ženu a deti, nikoho. Blúdia životom zbytočne ako blázni. Musíme skonštatovať, že tento svet je naozaj svetom temnoty. Študenti, ktorí prijímajú moje učenie, ho musia prijímať úprimne a oddane a nezabúdať na metódy, ktoré som používal. Koniec koncov, byť úprimný a oddaný znamená splácať svoj záväzok voči dharme, aby ste nemárnili čas svojej praxe, či netrpeli duševnou ujmou.
Zenový majster Man Gong
Otázka: Práve som po prvýkrát čítal chrámove pravidlá. Som z nich trochu zmätený a som nimi ohromený. Sú určené pre každodenný život? Alebo len pre prípad, keď sme v chráme? Nie som veľmi dobrý v nasledovaní pravidiel. Všetky názory sú vítané.
Kathy Park JDPSN: Dobrá otázka. Chrámové pravidlá pred stovkami rokov vytvoril v Číne slávny zenový majster Pai Chang pre komunity ľudí, praktizujúcich zen a odvtedy sú užitočné. Vzťahujú sa na skutočný život v chráme alebo v zenovom centre, na to ako praktizujeme. Ale základný kameň učenia v každom z týchto pokynov ukazuje na náš vlastný prístup, reč a konanie v každodennom živote, bez ohľadu na to, či žijeme v Zenovom centre alebo nie. Niektoré pravidlá sa môžu javiť ako zastaralé alebo nepoužiteľné, ale celkovo poukazujú na súbor pokynov, ktoré, keď vieme, ako ich používať, môžu byť veľkým prínosom pre nás i pre všetky bytosti. Dodržiavanie alebo nedodržiavanie pravidiel je skutočne založené na našom zámere, našom smerovaní. Prečo ich dodržiavať? Akékoľvek pravidlo, ak sme k nemu pripútaní alebo sa ho držíme z našeho sebeckého dôvodu, nemusí byť až také dobré. Ak však môžu byť pokyny pre komunitu užitočné pri vytváraní harmónie a udávaní smeru, je možné, že môžu pomôcť každému vylepšiť jeho prax. Preto sa v buddhistickej tradícii postupom času vyvinuli predpisy a chrámové pravidlá, pre podporu rôznorodej sanghy, aby mohla obratne praktizovať na etickom základe v rámci komunitného života. Kvôli COVID-19 je veľa z nás izolovaných, ale stále máme okolo seba prepojenie s rodinou, priateľmi a svojou komunitou. Prostredníctvom týchto vzťahov môžeme vidieť svoju vlastnú karmu a rozvíjať súcit a múdrosť pre seba i pre ostatných. Môžeme sa nad týmito učeniami zamyslieť a zistiť, ako by mohli fungovať aj v našom každodennom živote.
Kathy Park JDPSN
Ľudský život nemá žiaden zmysel, žiaden dôvod ani žiadnu voľbu, ale máme našu prax, ktorá nám pomáha porozumieť svojmu pravému ja. Potom dokážeme zmeniť “žiaden zmysel” na Veľký Zmysel, čo znamená Veľkú Lásku. Dokážeme zmeniť “žiaden dôvod” na Veľký Dôvod, čo znamená Veľký Súcit. Taktiež dokážeme zmeniť žiadnu voľbu na Veľkú Voľbu, čo znamená Veľký Sľub a Cestu Boddhistatvu.
Zenový majster Seung Sahn
Študent sa počas reči dharmy spýtal zenového majstra Su Bonga: jeho priateľ by chcel praktizovať v zenovom centre, ale nemá čas, pretože má rodinu, prácu, dobrovoľnícke aktivity a musí zastávať rôzne funkcie v práci. Čo by mal urobiť?
Zenový majster Su Bong SSN odpovedal: „Odpoveď v štýle zenu znamená všetko to odlož, to je všetko. Ja som toto, toto, toto. Ja som toto, toto, toto … ale nemôžem toto, toto, toto… čo mám urobiť? To nie je potrebné. Všetko to odlož, a čo potom? Len to urob. Bez kontrolovania: ‘Mal by som robiť toto alebo tamto? Čo je dôležitejšie?’ Potom keď niečo robíš a len to robíš, máš čas na všetko. Robím svoju prácu, ale mal by som robiť niečo iné? Takto ti práca zaberie dvojnásobok času.“
„Všetci tomu zo skúsenosti rozumiete, aj bez môjho vysvetľovania, ako veľa času miniete uvažovaním o tom, či urobiť toto alebo tamto. Ale keď to len robíte, všetko bude dokončené. Žiadna záťaž navyše. Voláme to presné, presné a úplné. Ako som povedal, všetko to odložte, všetku tú kontrolujúcu myseľ.“
„Mnoho našich učiteľov nemá čas. Sú to laici rovnako ako ty. Majú veľmi dôležité pozície, rodiny a musia veľmi tvrdo pracovať aby všetko fungovalo. Ale oni len skúšajú a darí sa im to. Takže táto skúšajúca myseľ je nevyhnutná. Nič nedosiahneš s mysľou plnou výhovoriek.“
Často hovorím o prvotnom bode. Čo je to prvotný bod? Keď máte váhy a práve nič nevážia, šípka ukazuje na nulu. Ak na ne niečo položíte, šípka sa prehupne na „jedno kilo“. Ak to zoberiete, šípka sa vráti na nulu. Toto je prvotný bod. Keď nájdete svoj prvotný bod, potom ak príde dobrý pocit, či príde zlý pocit, šípka sa prehupne jedným či druhým smerom. Ale na tom nezáleží. Nekontrolujte to. Keď sa pocit skončí, šípka sa opäť ustáli na nule.
Ak ste ale nenašli svoj prvotný bod, a ak z váh odstránite ťažký objekt, šípka naďalej ukazuje „desať kíl“. Alebo sa šípka pohne len o kúsok, nevráti sa naspäť na úplnú nulu. Potom máte problém. Vaše váhy nevážia dobre. Ak na ne položíte naozaj ťažký predmet, možno sa úplne pokazia. Najskôr teda musíte nájsť svoj prvotný bod. A potom si ho musíte chrániť ako oko v hlave.
Auto má slabé tlmiče, pri náraze na malú nerovnosť skáče hore – dole. Vlak má silné tlmiče, je teda veľmi stabilný. Ak si udržiavate svoj prvotný bod, pružina vašej mysle je stále silnejšia a silnejšia. Stretnete sa s veľkými problémami a vaša myseľ sa hýbe čoraz menej a menej. Ak prichádza veľký problém, vaša myseľ sa pohne, ale čoskoro sa vráti k prvotnému bodu. Nakoniec bude vaša myseľ veľmi silná. Bude schopná niesť aj ťažký náklad. Potom bude možné zachrániť všetky bytosti.
Veľká viera neznamená vieru v niečo, alebo že sa veci vyvinú ako my chceme. Viera nepotrebuje objekt viery. Je to žiť život tak, ako sa vaša noha dotýka zeme pri chôdzi. Vaša noha si nikdy nekladie otázku, či je tam zem práve pre ňu.
Veľká odvaha znamená nevzdávať sa. Zmena smeru nieje problém, ale musíte ísť ďalej. Veľká odvaha nemusí byť drastická. Vždy keď robíte niečo, čo je trochu náročné alebo nepríjemné, bez toho aby ste sa stažovali a robíte to až kým neskončíte, tak to je veľká odvaha.
Veľká otázka je najdôležitejšia. Ľudia si myslia, že náboženstvo je o viere, ale nie je. Kto som? Čo je tento vesmír? Čo by som mal urobiť? To niesú otázky, ktoré môžu byť zodpovedané raz a navždy. Nevyhýbajte sa im. Najdite si duchovnú prax, ktorá vám pomôže stále sa na ne pozerať a potom praktizujte s veľkou vierou a odvahou.
Viera prichádza a odchádza. Dokonca keď veríte v Boha celý svoj život, vaša idea Boha sa stále mení. Ale duchovná prax nie je závislá na viere a môže pretrvať celý život.
Mních prišiel za Baoshou a spýtal sa: “Pane, keď k tebe naraz príde desaťtisíc vecí, čo urobíš?” Baoshou odpovedal: “Nesnaž sa ich ovládať!”
Môže sa zdať, že mních zápasil s mnohými nepríjemnými myšlienkami, emóciami a pocitmi, ktoré sa objavili v jeho mysli. Možno aj vy máte podobné obavy. A možno, podobne ako tento mních, aj vy hľadáte úľavu. Kto z nás by ju nechcel, keď k vám príde desaťtisíc vecí? Baoshou dal mníchovi ten najlepší možný návod: “Nesnaž sa ich ovládať!”
Samozrejme, že sa snažíme kontrolovať týchto desaťtisíc vecí. Robíme všetko, aby sme upravili svet tak, aby nás netrápil. A ako ste si pravdepodobne uvedomili, svet nám v tom veľmi nepomáha. Skutočne ho nezaujíma, čo máme alebo nemáme radi. Nezaujíma ho, čo chceme alebo nechceme.
Pred niekoľkými rokmi, keď som sa pokúšal zvládnuť ťažkú situáciu, napadlo mi, že existuje možno iný spôsob. Možno by som namiesto požadovania spolupráce mohol reagovať na to, čo svet od mňa vyžadoval. Mohol som sa dať do harmónie s tými desaťtisíc vecami. To platí pre každého z nás.
A v skutočnosti je to naša tradícia praxe – sadnúť si v komunite, nadýchnuť sa a položiť si otázku: “Čo je to práve teraz?” – a vnímať, čo sa zjavuje. A potom, pri výdychu, neviem – návrat k jednému, návrat k pôvodnému bodu.
Na jar kvety,
v lete svieži vánok,
na jeseň listy,
v zime čistý sneh.
Je to svet, ktorý ma odmieta?
Či ja odmietam svet?
Ležím pri miestnosti dharmy.
O nič sa nestarám.
Biele oblaky plávajú po oblohe.
Čistá voda tečie z hory.
Vietor vanie cez pagodu:
celý svoj život im odovzdávam.
Je veľa praktizujúcich, ktorí trávia veľa času zenovým sedením a zúčastňujú sa aj víkendových ústraní. Majú aj iné povinnosti v rodine, práci alebo škole. Je to sebecké – odložiť svoje povinnosti a ísť na ústranie? Niekoľkokrát do roka cestujem lietadlom. Na začiatku letu personál lietadla oznámi bezpečnostné pokyny pre cestujúcich. Pamätám si, ako som cestoval prvýkrát bez rodiny a letecký personál nám dal pokyn: „Ak cestujete s dieťaťom alebo s niekým, kto potrebuje pomoc, nasaďte si kyslíkovú masku ako prvý a potom pomôžte druhej osobe.“ Počúvajúc to, pomyslel som si: „Čože? To neprichádza do úvahy! Najprv by som nasadil masku svojmu dieťaťu!“ Po chvíli zváženia som však zistil, že by som pravdepodobne mŕtvy nikomu už nepomohol.
Často rozprávam príbeh o dvoch akrobatoch. Jeden bol učiteľ – starší muž. Mal málo peňazí a jeho žena zomrela pred mnohými rokmi. Druhá bola Sára – mladé dievča, jeho študentka. Títo akrobati boli pouliční artisti so zaujímavými vystúpeniami a vždy si zarobili dosť peňazí na jedlo. Učiteľ balansoval s vysokou bambusovou tyčou na hlave, zatiaľ čo sa Sára pomaly šplhala hore. Keď sa tam dostala, zostala nehybne stáť, zatiaľ čo učiteľ kráčal. Obaja akrobati sa museli veľmi sústrediť, aby sa vyhli akýmkoľvek nehodám. Jedného dňa povedal učiteľ Sáre: „Budem ťa sledovať a ty sleduj mňa, aby sme si mohli navzájom pomôcť udržať koncentráciu a rovnováhu a zabrániť akejkoľvek nehode.“ Ale Sára mu nato odvetila: „Učiteľ, myslím si, že by bolo lepšie, keby sme každý sledovali sami seba. Starať sa o seba znamená starať sa jeden o druhého. Som si istá, že týmto spôsobom sa vyhneme akejkoľvek nehode.“
Toto je dôvod, prečo praktizujeme zen. Existuje veľa výhod meditácie, ale nakoniec ide o to, ako si vyjasníme svoj život a pomôžeme iným. Dávame si čas na hľadanie vo vnútri a uvedomenie si, že medzi „nami“ a „ostatnými“ niet rozdielu. Potom je možné priniesť túto jasnosť a poznanie do každého aspektu nášho života.
