Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Záväzok voči dharme

Učím zenových študentov na tejto hore takmer 40 rokov. Veľa ľudí ma sem prichádza navštíviť a myslia si, že navštevujú zenového majstra, avšak vidia len moju telesnú podobu, dom, v ktorom prebýva moja pravá podstata. Moju pravú podstatu však nevidia. Nie je to problém. Ale znamená to, že neuzreli ešte ani svoju vlastnú pravú podstatu.

Keďže nechápu svoju pravú podstatu, nemôžu chápať ani svojich rodičov, či súrodencov, ženu a deti, nikoho. Blúdia životom zbytočne ako blázni. Musíme skonštatovať, že tento svet je naozaj svetom temnoty. Študenti, ktorí prijímajú moje učenie, ho musia prijímať úprimne a oddane a nezabúdať na metódy, ktoré som používal. Koniec koncov, byť úprimný a oddaný znamená splácať svoj záväzok voči dharme, aby ste nemárnili čas svojej praxe, či netrpeli duševnou ujmou.

Zenový majster Man Gong

Správna práca osvietenia

Dosiahnuť svoje pravé ja znamená, že z okamihu na okamih udržiavam správnu situáciu, správny vzťah a správne konanie v tomto svete, že v tomto vesmíre správne konám tak, aby som zachránil všetky bytosti.

Dosiahnuť osvietenie a učiť druhé bytosti nie sú dve veci, lebo keď sa vrátiš k svojej mysli pred okamihom, než vznikne myslenie, v tom bode sa všetko jednotí. Ako by si v tom bode nemohol pomôcť všetkým bytostiam? Tvoja správna situácia, správny vzťah a správne konanie sa zjavujú priamo pred tebou. Pomáhať druhým je správna práca osvietenia – nie je to nič špeciálne. Toto je pravý cieľ buddhizmu.

Zenový kompas

Ako cvičíte?

Žijeme veľmi komplikovaný laický život. Nie sme mnísi ani mníšky a každý máme svoje povinnosti. Otázkou je, ako praktizujete?

Čím viacej praktizujete, tým viacej času na to máte. Nikdy nie ste takí zaneprázdnení, aby ste nemohli praktizovať. Vždy môžete stať o niečo skôr a sedieť na poduške aspoň 10 minút, či robiť aspoň 15 minút poklony. Vždy to môžete urobiť. A vždy to znamená dotknúť sa svojej pravej podstaty. Ak sa jej však nedotýkate, o čom je váš život?

Máme teda názor na svoj zaneprázdnený život, ktorý žijeme, ale to je len náš názor. „Ach, mám toho tak veľa, som taký zaneprázdnený.“ Je tu však niekto, kto nikdy nejde na facebook? Nikdy nechodí na internet? Nikdy nekontroluje emaily? Nikdy si nezapne TV? Nikdy nepočúva rádio? Niekto, kto nerobí nič z toho?

Nie. My všetci si vieme nájsť trochu času teraz či trochu neskôr. Prečo si teda nenájsť čas, aby sme sa mohli dotknúť svojho pravého ja, nájsť svoju pravú podstatu? Prečo nie? Skúste nepraktizovať a uvidíte, čo sa stane vo vašom živote. Ak ste už nejaký čas praktizovali a potom prestanete, veľmi rýchlo objavíte, prečo praktizujete.

Zenová majsterka Bon Hae

Túžba po sláve

Problém mysle „ja – mne – moje“ tkvie v tom, že hľadá šťastie, avšak nachádza len dočasné uspokojenie. Je nestabilná, slabá a môžu ju zničiť vonkajšie, nestále okolnosti. Sláva sa ľahko mení na hanbu. Úspech sa ľahko stáva porážkou. Ak sme k nim pripútaní a túžime po nich, naša myseľ sa
môže zblázniť, nikdy nebude uspokojená a vždy bude blížiť druhým.

Preto nám buddhizmus radí správne meditovať a rozpoznávať tento zlozvyk „ja – mne – moje“. Pôvodne je prázdny a nejestvuje mimo pomýlenej mysle. Keď si uvedomíme jeho prázdnotu a klam, túžbu po sláve – a aj ostatné túžby – stráca svoju moc a prestane ovládať náš život. Neuspokojenie sa mení na úplnú myseľ. Naše pravé ja nepotrebuje pochvalu či aplauz. Je stále tu a teraz, prítomné a pripravené pomáhať a milovať druhých. Všetky bytosti nám potom odrážajú a vracajú lásku. Sme už bodhisattvovské celebrity aj bez toho, aby sme to vedeli alebo sa o to zaujímali. To je pravá sláva!

Zenový majster Joeng Hye

Ako udržať svoje centrum v turbulentnom svete

Zenová prax a sloboda, ktorú prináša, začína nepodmieneným akceptovaním svojho života, svojej situácie a udalostí, a to bez prekrývania svojich túžob alebo nejakých pripútaností za určitým cieľom. Svadba tradičného biddhizmu s taoizmom, ktorá sa udiala v piatom storočí v Číne, spôsobila zrodenie zenu. Taoistická fráza „wu wei“ umožňuje, aby sa veci diali prirodzene. Naše trvanie na tom, aby sa udalosti držali nejakého konceptu nášho života založeného na egu, je hlavnou príčinou nášho utrpenia. Zen hovorí: nasleduj prúd rieky a dovoľ životu žiť cez seba. Uč sa rozpoznávať a využívať energiu, zrodenú z prírody. Slobodné prúdenie vyžaduje opustiť svoju návykovú myseľ so všetkými jej pripútanosťami a túžbou po tom, aby sa veci diali určitým spôsobom. Dobrým východiskom je seriózne a neustále skúmanie toho, čo môj učiteľ, zenový majster Seung Sahn, nazýval „protikladným myslením“.

Napríklad, pozorne sa pozerajte na svoju náklonnosť ku chvále a vine, stratám a ziskom, mám rád a nemám rád. Keď počas svojich každodenných činností fungujeme z nehybného otočného bodu, všetko, čo sme si stanovili, sa dá dosiahnuť bez toho, aby sme boli pevne pripútaní k nejakému mentálne vopred určenému výsledku. Toto je pravá sloboda. Nedbalé pripúšťanie výsledkov, ktoré dominujú nad našimi každodennými činnosťami, je nefunkčným pokusom o ovládnutie nekontrolovateľného. Keď sa odovzdáme prirodzenému kolobehu vecí, uznávame, že zmena, ako univerzálny princíp, neustále informuje o našej existencii.

Zenový majster Ji Haeng

Nadišiel čas

Nik nezaručuje náš život. Ak existuje niečo, čo by podľa vás mohlo byť užitočné, nadišiel čas, aby ste to použili. V našom živote sa nedá dosiahnuť myseľ minulosti. Myseľ prítomnosti sa nedá dosiahnuť. Ak poviete „prítomnosť“, už to nie je prítomnosť, už je preč. Ak stratíte tento okamih, už ho nikdy nezískate späť.

My nasledujeme Buddhov príklad. Buddha znamená prebudený. Ak sa chystáte prebudiť, zajtra je už neskoro. O hodinu už bude príliš neskoro. Dokonca o sekundu je už neskoro. Práve v tomto okamihu sa prebuďte. Dúfam, že každý z vás bude vo svojom živote správne praktizovať a dosiahne toto prebudenie. Jeden krok je potom najdôležitejší: použite toto prebudenie, aby ste pomohli všetkým bytostiam.

Zenový majster Wu Bong

Štyri ročné obdobia

Kvety na jar
Mesiac na jeseň
V lete chladný vietor
V zime sneh
Ak nič nevytváraš,
každé obdobie je pre teba dobré.

Mu Mun Kwan

Staroba, choroba a smrť

Otázka neznie: „Ako sa vyhnem statobe, chorobe a smrti?“, ale: „Kto sme?“, „Prečo trpíme?“ Priama skúsenosť so starobou, chorobou a smrťou bola v skutočnosti pre Buddhu učiteľom, pretože tieto tri veci priamo poukazujú na to, čo v buddhizme nazývame veľká otázka života a smrti: Čo je ľudská bytosť? Prečo sme tu? Prečo sa rodíme? Toto je samozrejme aj druh učenia, ktorému sa nemožno v živote vyhnúť. Môžem sa vyhnúť štúdiu matematiky na univerzite, avšak pred týmto učením niet úniku. Korona vírus je jedným z mnohých skúseností, ktoré v našich životoch zažívame z momentu na moment, ktoré nás niečomu priúčajú a na niečo poukazujú, ak sme pozorní.

Než Buddha zomrel, povedal veľmi zaujímavú vec: „Život je krátky. Preskúmajte ho pozorne.“ Fráza: „Život je krátky“ je pre mňa veľmi zaujímavá. Pretože je takmer nezmyselná. Možeš to tvrdiť, ale v skutočnosti nevieš, aký krátky je život. Som dosť starý na to, aby som vedel, že som pravdepodobne po strednom veku. Ale nik nevie, aký krátky je v skutočnosti jeho život. [Nádych a výdych.] Tento mohol byť môj posledný. Neviem. Takže: „Život je krátky. Preskúmajte ho pozorne“ znamená: prebuďte sa práve teraz. Pretože práve tu a teraz je miesto, kde nájdete svoje pravé ja.

Zenový majster Dae Kwang

Stráviť vlastnú karmu

Pri Zenovom centre v Providence sa nachádza nádherný les. Je to listnatý, ekologicky dôležitý les, naozaj prvá trieda medzi lesmi. V listnatom lese pochádza okolo 70 až 90 percent energie z mŕtveho materiálu – lístia a stromov, ktoré spadli a hnijú mnohé roky. Viac ako slnečné žiarenie a živiny, získavané zo vzduchu, lesu dodáva energiu jeho vlastný mŕtvy materiál. My môžeme byť rovnakí. Často sa cítime ako by sme nemali žiadnu energiu alebo nás prevalcovala situácia. Ale to je veľmi zriedkavá situácia. Je to len to, že si držíme 70 percent našej energie zablokovanú v našej vlastnej mŕtvej karme, vtedy je praktika veľmi dôležitá. Ak praktizujete správne, strávite vlastnú karmu a budete mať veľa energie.

Prečo je náročné praktizovať. V súčasnosti čelíme veľkému tlaku fungovať stále rýchlejšie a stali sme sa veľmi komplikovanými. Musíme urobiť naše mysle jednoduchými, prítomnými a pozornými. Ak neurobíme naše mysle jednoduchými, je veľmi náročné dávať pozor na to, čo robíme. Ak dokážete umývať riad, šoférovať do práce, robiť svoju prácu a starať sa o svoju rodinu s bdelosťou, potom všetko je vašou bránou. Všetko je vašou cestou a každá činnosť môže byž zachraňovaním seba a zachraňovaním ostatných.

Zenový majster Dae Bong

Učím len neviem

Pred pár rokmi, keď som už nejaký čas vyučoval na Západe, malo zopár mojich amerických študentov stretnutie, aby prebrali používanie niektorých foriem v Zenovej škole Kwan Um. Na stretnutí sa jedna študentka spýtala, že ak je všetko Jedno, načo mám učiť ázijský štýl buddhizmu, prečo som učil mahájánový štýl a zen. „Nevyátvára to ‚rovnaký‘ alebo ‚odlišný‘?“ spýtala sa. To je veľmi zaujímavá otázka.

Odpovedal som jej: „Hej, neučím kórejský buddhizmus, ani mahájánu ani zen. Dokonca neučím ani buddhizmus. Učím len neviem. Päťdesiat rokov tu a tam som učil len neviem. Takže len neviem, dobre?“ Len neviem, vždy a všade. Naša myseľ neviem môže urobiť čokoľvek.

Zenový majster Seung Sahn