Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Všetko sa stáva Buddhom

Sedíme, pozeráme sa, vnímame, ako myšlienky prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú. Toto je v podstate všetko čo robíme. Našou prácou počas sedenia je sedieť a sledovať, ako myšlienky prichádzajú a odchádzajú. A nedotýkajme sa toho. Potom myslenie samotné je buddhom.

Neexistuje správne a nesprávne myslenie. Existujú myšlienky. Nevítame ich ale ani ich neodmietame. A tak sedíme, priamo ale uvoľnene. Len prirodzene sledujeme, bez posudzovania, uvoľnene. Ale myslenie a zvuky, ktoré vnímame, nie sú tiež dôležité. Naše mysle len odrážajú tieto veci, ktoré prichádzajú a odchádzajú.

Ale jedna vec: zostávame pozorní a uvedomujeme si, čo sa zjavuje. A pustíme sa toho. Toto prebudenie z momentu na momentu je veľmi dôležité. Týmto spôsobom môžeme byť majstrom nášho domu. Nie sme ovládaní inými, ale ani našou vlastnou mysľou.

Takže nemusíme stále hovoriť: „Ako vám môžem pomôcť“, to všetko je hlúposť. Toto sú len slová. Ak sme z momentu do momentu prebudení a uvedomujeme si, čo sa zjavuje, je to už veľká pomoc. Takže dúfam, že si z momentu na moment zachováme jasnú myseľ, zachránime najskôr samých seba pred utrpením a tým zároveň ostatných.

Zenová majsterka Gu Ja

Interakcia s týmto svetom

Buddhizmus, najmä podla zenu, znamená byť skutočne v interakcií so svetom. Na interakciu so svetom je potrebná forma. Musíte niečo urobiť, a robiť to s ostatnými ľuďmi v plnom nasadení.

Táto prax chápe, že existuje toto hlboké prepojenie. Ak pochádza iba z myslenia, je to púha ideológia. Ak pochádza z hlbokého intuitívneho uvedomovania si tohto sveta priamym vnímaním, spolunažívaním, potom je to trochu iné. Naša prax nás povzbudzuje vidieť to na vlastné oči. Nemôžete žiť v tomto svete bez formy. Musíte však chápať, že táto forma je pôvodne prázdna. A to znamená, že je vždy prepojená a vzájomne fungujúca so všetkým ostatným.

Zenový majster Hae Kwang

Praktizovanie „Čo som?“

Študent: Aký je vzťah medzi otázkou čo som? a prúdom myšlienok, vnemov, atď.? Posielaš svoju otázku napríklad myšlienkam, bolestiam v kolene počas sedenia, atď.? Keď myšlienka prichádza, pýtaš sa, ku komu táto myšlienka prichádza? Robíš to s každou myšlienkou, ktorá prichádza? Ako pracuješ s takými problémami ako je strach a hnev? Má sa človek zmieriť so strachom a potom sa pýtať, kto ho zažíva? Alebo len má dovoliť, nech sa všetko deje a sústrediť energiu na veľkú otázku?

Zenový majster Seung Sahn: Pravé „Čo som?“ je dokonalou otázkou. Je len mysľou neviem. Všetky tvoje otázky sú myslením. Ak udržiavaš dokonalé „Čo som?“, potom nevieš, „Čo si“. Všetko myslenie je preťaté. Ako sa vtedy môže objaviť otázka? Pýtať sa, kto sa pýta, nie je správna cesta. Je to myslenie v protikladoch. Toto je otázka s protikladmi, nie je to úplná, dokonalá otázka. Bolesť je bolesť, otázka je otázka. Načo sa pýtať na bolesť? Ak udržiavaš úplnú otázku, neexistuje bolesť. Tieto prejavy – hnev,
strach atď., sú vytvorené minulou karmou a sú teda dôsledkom činov, naplnených hnevom a pod.

Keď človek sedí v meditácii, jeho karma mizne a činy ho už viac nedržia v moci. Ak sa niekedy nahneváš, je to v poriadku. ničoho sa neboj. „Chcem sa zbaviť hnevu!“ – to je myslenie. Hnev nie je ani zlý, ani dobrý. Len nebuď k nemu pripútaný. Spýtaj sa len: „Čo som?“ a takéto konanie čoskoro zmizne.

Zenový majster Seung Sahn

Autentická skúsenosť zenovej mysle

Buddha učil, že trpíme, lebo nevieme, čo naozaj sme – nepoznáme svoju pravú podstatu (ďalšie meno pre zenovú myseľ). Sme pripútaní k svojmu mysleniu. Ak opustíme svoje mylné názory, môžeme sa vrátiť k tomu, čo už sme, k svojej Buddhovej podstate. Šiesty patriarcha dosiahol osvietenie, keď počul len jeden verš z Diamantovej sútry: „Keď v tvojej mysli vzniká myslenie, nepripútavaj sa k nemu.“

Naša Buddhova podstata nie je vec, takže používať pri nej termín „to“ môže spôsobiť len ďalší problém. Ľudia sa ľahko pripútajú dokonca k termínu, ktorý je navrhnutý tak, aby ich oslobodil. Avšak musíme o „tom“ hovoriť, ak ideme pomáhať svetu. Buddha o nej veľa hovoril, preto máme toľko sútier. Ich cieľom nie je vysvetľovať. Ich cieľom je nasmerovať nás k tomu, čím naozaj sme. Preto je zen známy pre svoje obrazoborectvo. Chce odstrániť každý názor, hoci aj dobrý zenový názor, aby ste mali autentickú skúsenosť.

Zenový majster Dae Kwang Sunim

Buddhova myseľ

Odpoveď na študentov list

Ďakujem ti za list. Tvoj silný zámer praktizovať je poznačený zúfalstvom z neutíchajúcich návykoch, ktoré ti ukazujú a spôsobujú nekľud. Zámerná prax vytvára záchytné body, ktoré ti umožňujú zakúšať neustále úsilie. Máš kotvu, ktorá ti to ukazuje, aj keď sa ti niekedy zdá, že sa od nej odtrhlo lano. Aj na konci lana však lano stále držíš. Tak len nájdi niečo, k čomu ho priviažeš. Mať záchytné body uprostred zúfalstva je dôležitým prvkom praxe. Bódhidharma hovorí o znášaní neznesiteľného. Teraz vieš, o čom hovorí. Ak to dokázal ten starý barbar, dokážeš to aj ty.

Mám jeden návrh – nenavyšuj formálnu prax nad rámec svojej dennej rutiny, len aby si to napravil. Má to niekoľko zádrhelov. Po prvé, že jestvuje niečo, čo treba napraviť. Po druhé, keď niečo robíš v jednom okamihu, napraví to niečo, čo sa už stalo, alebo sa to naopak ešte neudialo. Niekedy je to tak, ale démonov to nerozptýli. Radšej dosiahni silu konaním obyčajných vecí. Nájdi si jednoduché denné úlohy a aj na nich založ svoju prax. To spôsobí, že myseľ si zvykne na neustálu prax. V okamihu pozorného konania niet s čím bojovať. Niet sa čoho držať a niet čo odmietať. Len to, čo robíš. Ak túto myseľ prenesieš i do ďalších okamihov, stanú sa takými istými. Ak uvidíš, že tvoji démoni sú pôvodne tvojím pravým ja, ich sila sa stane tvojou silou. Nenechaj sa oklamať silou. Je to len prehĺtanie džúsu, keď ho piješ. Prestaň hľadať pravdu. Len sa pozeraj. Potom tvoja myseľ, moja myseľ a Buddhova myseľ sú rovnaké. Ak sa vidíš ako svoj najhorší nepriateľ, uvažuj nad tým, že ťa to robí tvojím najlepším učiteľom.

Zenový majster Jok Um

Hladný svet

Existujú dva druhy hladu: hlad tela a hlad mysle. Hlad tela sa dá vyriešiť ľahko: len nakŕmiť ľudí. Ale ľudia s hladujúcou mysľou potrebujú potravu pre svoju myseľ. Ľudia s hladujúcou mysľou nezomierajú. Bažia po moci a potom jej chcú ešte viac. Vravia: “Moja cesta je tá správna, tvoja cesta je nesprávna!” Chcú ovládať tento svet. Nechcú stratiť svoju dobrú situáciu.

V súčasnosti veľa ľudí, ktorí vravia, že chcú svetový mier, sa bojí atómových zbraní. Nechcú zomrieť alebo stratiť svoju dobrú situáciu. To nie je správny svetový mier. Mnoho politikov podobne rozpráva o svetovom mieri. Rusko vraví: “Chceme svetový mier.” Amerika hovorí: “Chceme svetový mier.” Ktorý svetový mier je správny? Práve ľudia s hladujúcou mysľou vyrábajú bomby a atómové zbrane. Rozprávajú o svetovom mieri, ale sú to iba prázdne slová, nie skutočný svetový mier. Na svete existuje tiež mnoho ľudí, ktorí nechcú svetový mier. Myslia si, že svet je tak hrozný, že by mal byť zničený. Aj oni si chcú len udržať svoju dobrú situáciu, preto ich svetový mier je len pre nich samotných, nie pre ďalších ľudí. Ani toto nie je správny svetový mier.

“Ja chcem svetový mier len pre seba” – táto myseľ nie je v rovnováhe. Odstráň tento hlad mysle a problém hladu tela taktiež pominie. Ak sa budeme navzájom milovať, pomáhať si a budeme spolu v harmónii, potom je svetový mier možný.

Zenový majster Seung Sahn

Koreň utrpenia

Keď sa náš život ľahko odvíja a cítime sa dobre, sme spokojní. Potom môže byť náročné udržať si ostražitú a bdelú myseľ, ktorá si udržuje čerstvosť kladením otázok. Ale keď máme problémy, trpíme a prajeme si, aby boli veci inak, ako sú, potom nás táto náročná situácia núti hľadať spôsob, ako ju vyriešiť. Objavujú sa otázky. Aký skvelý darček!

Keď sa budeme stále pýtať – prejdeme cez sťažnosti a protesty o tom, aký nespravodlivý môže byť život, keď vidíme, že nie sme úplne spokojní s intelektuálnym porozumením – potom môžeme riešiť koreň utrpenia. Môžeme si položiť tie otázky, ktoré máme spoločné so všetkými ľuďmi: O čom je tento život a smrť? Aké je moje miesto na tomto svete? Čo je utrpenie a čo je to čo trpí? Čo je toto ja? Je niečo iné ako ja?

Nancy Hedgpeth JDPSN

Výzvy búrky mysle

Naša zenová prax neustále poukazuje na pravdu, takže vždy prebýva v našich srdciach. V dnešných časoch, keď sa zmätok zdá byť normou, nám umožňuje jasne vnímať a rozlíšiť pravdu od lží.

Za posledných desať rokov sme sa každé leto s niekoľkými priateľmi zvykli spolu plaviť cez Stredozemné more. Počas jedného z týchto výletov sa nám prihodilo nasledovný príbeh.

Plavili sme sa smerom na Korziku a vedeli sme, že musíme prekonať koniec prebiehajúcej búrky. Všetko išlo dobre, dokonca aj v silnej búrke, až kým jeden z nás troch neprepadol morskej chorobe a už ďalej nebol schopný pomáhať pri práci. V tom okamihu sme si všimli, že búrka sa otočila a pohla sa naším smerom a my sa jej nevyhneme. Všetko sa zmenilo: bolo to extrémne ťažké, ťažké a šedé a naše postoje zodpovedali podmienkam.

Museli sme riadiť a ovládať loď a zároveň sa starať o nášho chorého priateľa. Potrebovali sme všetko stíhať tak, že prácu troch sme vykonávali len my dvaja.

V týchto chvíľach si človek pomyslí: „Urobil som svoju prácu dobre? Dobre som si prečítal správy o počasí? Bolo naozaj múdre vytiahnuť loď v takýchto podmienkach?” A predovšetkým som sa pýtal sám seba: “Kto ma dostal do tohto problému?”

V skutočnosti však v týchto situáciách nemáme čas premýšľať. Môžeme len konať! Len to urob! Strach sa objaví, keď začneme premýšľať o situácii, v ktorej sa nachádzame.

Napriek tomu sa objavilo veľa divokých myšlienok. Spomenul som si, že jeden priateľ mi raz povedal, že ak sa zvyknem plaviť na lodi, ale nikdy nezažijem búrku, neplavil som sa dosť. Rozľahlé more je silné a skúša nás. Je to okamih pravdy. V tej chvíli more nezaujíma kozmetický vzhľad lode. Dôležitá je dôležitosť pevnej konštrukcie, tolerancie,
schopnosti čeliť veľkým výzvam mora.

Tolo Cantarellas, JDPSN

Výroky zenového majstra Kyong Hoa (2. časť)

  1. Maj priateľov, ale neočakávaj pre seba žiadnu výhodu. Priateľstvo zamerané len na vlastné ja ubližuje dôvere. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „S čistým srdcom sa oddaj trvalému priateľstvu.“
  2. Neočakávaj, že druhí budú nasledovať tvoj smer. Keď sa stane, že iní idú s tebou, končí to pýchou. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Použi svoju vôľu, aby si vniesol mier medzi ľudí.“
  3. Neočakávaj odmenu za svoju dobročinnosť. Očakávanie vedie k intrigujúcej mysli. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Odhoď falošnú duchovnosť ako pár starých topánok.“
  4. Nehľadaj zisk väčší, než si zaslúži tvoja práca. Dosahovanie falošného zisku robí z tvojho ja hlupáka. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Buď bohatý vďaka svojej počestnosti.“
  5. Nesnaž sa dosahovať čistú myseľ pomocou náročnej praxe. Každá myseľ znenávidí ťažkosti, a kde je čistota v umŕtvovaní? Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Vyčisti priechod tvrdou praxou.“

Výroky zenového majstra Kyong Hoa (1. časť)

  1. Netúž po dokonalom zdraví. V dokonalom zdraví je chtivosť a túžba. Preto jeden prastarý učiteľ povedal: „Vytvor si dobrý liek z utrpenia pochádzajúceho z choroby.“
  2. Nedúfaj v život bez problémov. Ľahký život má za následok kontrolujúcu a lenivú myseľ. Preto jeden prastarý učiteľ povedal: „Prijímaj starosti a ťažkosti tohto života.“
  3. Neočakávaj, že tvoja prax bude vždy očistená od prekážok. Myseľ, ktorá hľadá osvietenie by bez prekážok mohla zhorieť. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Dosiahni oslobodenie v nepokoji.“
  4. Neočakávaj, že budeš tvrdo cvičiť a nebudeš pod vplyvom osudu. Tvrdé cvičenie, ktoré sa vyhýba neznámemu, je výtvorom slabého odhodlania. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Podpor tvrdé cvičenie priateľstvom s akýmkoľvek démonom.“
  5. Neočakávaj, že niečo dokončíš s ľahkosťou. Ak sa stane, že niečo budeš požadovať ľahkou cestou, zoslabne ti vôľa. Preto jeden prastarý učiteľ raz povedal: „Opätovne sa pokúšaj dokončiť to, čo robíš.“