Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Oslobodený od rozlišujúcich myšlienok

Zenový majster Man Gong bol pra-učiteľ Seung Sahna DSSN. Ako trinásťročný študoval sútry v chráme Donghaksa v Kórei. Deň pred prázdninami sa všetci zhromaždili, aby si vypočuli prednášky.
Prednášajúci povedal: „Všetci musíte usilovne študovať buddhizmus, aby ste boli ako veľké stromy, z ktorých sú postavené kláštory a ako hlboké misy, schopné prijať veľa vecí. Jedna báseň vraví:
Voda sa stáva guľatou alebo hranatou podľa nádoby, do ktorej je naliata. Rovnako aj ľudia sa stávajú dobrými alebo zlými podľa toho, v akej sú spoločnosti. Vždy udržujte svoju myseľ nasmerovanú na svätosť a pohybujte sa v spoločnosti dobrých ľudí. Iba tak sa môžete stať veľkými stromami a nádobami múdrosti. To si úprimne prajem.“
Všetci boli tou rečou veľmi inšpirovaní. Majster sútier sa obrátil na zenového majstra Kyong Hoa, ktorý bol práve v kláštore na návšteve a povedal mu: „Majster Kyong Ho, aj vy nám niečo povedzte. Všetci by si radi vypočuli vaše múdre slová.“
Na majstra bol zaujímavý pohľad. Bol vždy zarastený a šaty mal potrhané. Aj keď najskôr odmietal, po ďalších prosbách nakoniec súhlasil.
„Vy všetci ste mnísi. Stanú sa z vás veľkí učitelia, bez vlastného ega. Musíte žiť len preto, aby ste slúžili ostatným. Túžba stať sa veľkým stromom a hlbokou nádobou múdrosti vám zabráni stať sa skutočnými učiteľmi. Veľké stromy majú veľké využitie, malé stromy majú malé využitie. Dobré aj zlé nádoby – všetky majú svoj význam. Nič nie je márne. Udržujte si dobrých i zlých priateľov, to je vaša zodpovednosť. Nesmiete nič odmietať. To je pravý buddhizmus.“ Keď majster dohovoril, opustil sálu plnú ohromených mníchov. Mladý Man Gong vybehol za ním a kričal: „Vezmi ma so sebou, prosím, chcem sa stať tvojim žiakom.“
Majster ho okríkol nech sa vráti, ale chlapec ho neposlúchol. Tak sa ho spýtal: „Keď ťa vezmem so sebou, čo budeš robiť?“
„Budem študovať. Ty ma budeš učiť.“
„Veď ty si len dieťa, ako by si mohol pochopiť?“
„Ľudia sú mladí a starí, má však naše práve Ja mladosť alebo starobu?“
„Ty si ale nezbedník! Zabil si a zjedol Buddhu! No tak poď.“

Učím len neviem

Pred pár rokmi, keď som už nejaký čas vyučoval na Západe, sa zopár mojich amerických študentov stretlo, aby prebrali používanie niektorých foriem v Zenovej škole Kwan Um. Jedna študentka sa na stretnutí spýtala, že ak je všetko Jedno, prečo musím učiť práve zen, ázijský mahájánový štýl buddhizmu. “Nevytvára to ‘rovnaký’ a ‘odlišný’?” spýtala sa. To je veľmi zaujímavá otázka.

Odpovedal som jej: “Ja neučím kórejský buddhizmus, ani mahájánu či zen. Dokonca neučím ani buddhizmus. Učím len neviem. Päťdesiat rokov som tu a tam učil len neviem. Takže len neviem, dobre?” Len neviem, vždy a všade. Naša myseľ neviem je schopná vykonať čokoľvek.

Z knihy “Zenový kompas”

Učenie zenového majstra Man Gonga (1. časť)

Zenová prax: Spôsob, ako nájsť svoju pravú podstatu

  1. Hovorí sa, že zo všetkého sú najvzácnejší ľudia, pretože dokážu dosiahnuť svoju skutočnú podstatu.
  2. Skutočná podstata znamená absolútnu slobodu – držať svoj život pevne v rukách. Avšak ľudské bytosti sú len zriedkakedy slobodné v čase a priestore. Nemôžu ovládať svoj život, pretože ich pomýlené myslenie (malé ja) sa stáva pánom, zatiaľ čo ich skutočná podstata je len otrokom.
  3. Malé ja, klamlivé myslenie, je potomkom pravej podstaty. Toto klamlivé myslenie vzniká zo sebeckej túžby. Skutočná podstata (čistá myseľ, alebo myseľ bódhisattvu) je pravá myseľ, ktorá nemá počiatok ani koniec, nevzniká a nezaniká, a predsa jej nič nechýba.
  4. Ako sa človek, ktorý nevidí svoju skutočnú podstatu, líši od zvieraťa, ktoré sa inštinktívne venuje len sexu a jedlu? Bez ohľadu na to, aký veľký a slávny si, ak nedosiahneš svoju skutočnú podstatu, si len molekula podliehajúca štyrom typom zrodenia a šiestim sféram existencie (samsára).
  5. V našom svete väčšina ľudí žije pospolu, zdieľajú svoj životný štýl, bezducho nasledujú svoju karmu. Ich životy plynú len tak, bez smeru. Nevidia hrôzu, ktorá na nich čaká. Keď prichádza smrť, sú slepí voči tomu, čo stojí pred nimi.

Spojený s mysľou neviem

Buddha učil, že utrpenie pochádza z mysle protikladov, z protikladného myslenia. Namiesto toho, aby sme boli spojení a vážili si prítomný okamih, fantazírujeme o rôznych veciach. Pretože tu však sedíme a nejaký čas už praktizujeme, vieme, že tento druh myslenia vôbec nie je užitočný. Vieme to z vlastnej skúsenosti, nie zo slepej viery alebo počúvania niekoho iného, či z čítania kníh.

Preto sa vraciame do tohto okamihu. Mohli by sme ho rozbiť, alebo ho opäť nastoliť, a potom začneme odznova. Toto je obvyklý proces. Uvedomíme si, že nie sme bdelí, že cestujeme časom a priestorom, ale potom začneme odznova. Opäť sme v spojení so svojím “neviem”, naším Veľkým ja, s našou mysľou pred myslením. A keď sme spojení, keď sme zjednotení so situáciou, potom máme dobrý pocit. Je to šťastný pocit, takže sme šťastní.

Ide o túto prax, len nasledovať učenie. Nemusíme byť pasívni, môžeme niečo urobiť, môžeme prevziať iniciatívu. Môžeme odraziť a aplikovať svoj tréning a svoje učenie do každodenného života.

Zenová majsterka Bon Shim

Ako odstrániť karmu

Otázka: Ako zenová prax odstraňuje karmu?
Zenový majster Seung Sahn: Zenová prax neodstraňuje karmu. Ak praktizuješ zen, tvoja karma sa vyjasňuje. Ak nepraktizuješ, karma ťa ovláda. Ale ak praktizuješ, potom ty ovládaš svoju karmu. Tvoja karma sa vyjasňuje. Dobrá karma, zlá karma, akúkoľvek karmu máš, vyjasňuje sa. Potom len pomáhaj ostatným ľuďom. O to ide. Keď niekto začne praktizovať zen, hovoríme o “odstraňovaní karmy”, ale toto sú len slová učenia. Boddhisatvovia majú karmu boddhisatvov. Karma znamená konanie mysle. Preto buď karma ovláda mňa, alebo ja ovládam karmu a pomáham ostatným ľuďom. Tieto dve prístupy sú rozdielne, ale karma je rovnaká.

Trinásta brána

Keď odpovedáte na kongan a udierate o podlahu, v tom okamihu sa jednotíte s konganom. V skutočnosti sa jednotíte s celým vesmírom. Nie je v tom správne ani nesprávne, mám rád či nemám rád. Už je to dokonalé. V tom okamihu úplného nevedenia je neuveriteľná sila. Keď sa vrátime do Neviem, naša práca je vždy priamo pred nami. V skutočnosti celý náš život je práve tým jediným okamihom. Keď ale opäť vstúpime do ríše mám rád a nemám rád, nikdy svoju prácu nenájdeme.

“Jedlo mysle” našej školy má 12 chodov, 12 brán. Tieto brány sa v skutočnosti nelíšia od nášho každodenného života. Práve ten nazývam 13. bránou! To je váš život z okamihu na okamih. Ako zodpoviete tento kongan? Páči sa vám? Alebo sa vám nepáči? Vyhýbate sa náročným situáciam? Snažíte sa vytvárať len jednoduché situácie? Prax nám pomáha vidieť, že táto 13. brána je stále priamo pred nami, ale tentokrát oproti nám nesedí zenový majster, ktorý by nám potvrdil správnosť našej odpovede. Práve v tejto chvíli naša konganová prax zakoreňuje, stáva sa skutočnou a nie je už len o cvičení našej bystrosti. Pokiaľ dokážeme reagovať priamo, intuitívne, z našej vlastnej múdrosti, potom žiadny kongan nie je pre nás problém.

Tim Lerch JDPSN

Chcieť osvietenie

Ak chcete osvietenie, toto osvietenie je veľmi ďaleko. Ak nechcete osvietenie, všetko, čo vidíte, počujete, cítite, je osvietením. Tak to všetko odložte – “Ja niečo chcem.” Ak udržiavate myseľ ja-mne-moje a robíte zen týmto spôsobom, ani za celé nekonečno nedosiahnete osvietenie. Ak necháte zmiznúť myseľ ja-mne-moje, potom už máte osvietenie. Dobre?

Len choďte vpred – neviem. Nekontrolujte svoju myseľ, nekontrolujte svoje pocity, nekontrolujte svoje chápanie, nekontrolujte vôbec nič. Len choďte vpred – neviem. 10 000 rokov len skúšajte, skúšajte, skúšajte. Je to veľmi dôležité.

Zenový majster Seung Sahn

Udržiavanie nášho centra a smeru

Niekedy si myslíme, že sme niečo vyriešili a nahovárame si: „Už sa tak nebudem správať,“ alebo: „Už sa tak nebudem cítiť.“ Ale potom môžeme zažiť niečo, čo to zvráti. To je dôvod, prečo prijímame sľub vidieť sebaklamy ako ustavičné a že ich všetky prekonáme. Mám pre vás jeden zenový príbeh.

Jeden mních sa rozhodol ísť na dlhé sólo ústranie, aby sa zbavil hnevu. Rozhodol sa usilovne praktizovať úplne sám, až kým sa nezbaví hnevu. Jedného dňa, počas cesty na miesto svojho horského ústrania, prešiel okolo farmára, ktorý sa ho spýtal, čo má v pláne. Povedal mu o svojom cieli a farmár povedal, že sa teší, keď ho stretne po jeho ústraní, aby zistil, ako sa mu darilo. Mních ukončil svoje ústranie a s potešením si všimol, že už nepociťuje žiadny hnev. Ústranie fungovalo! Cestou domov stretol toho istého farmára. Mních odpovedal: „Ó, bolo to skvelé. Už žiadny hnev.”

“Naozaj?” spýtal sa farmár.
“Áno, jednoznačne.”
“Preboha, úžasné, ale si si istý?”
„Samozrejme, som si istý,“ povedal mních a začal byť trochu naštvaný.
“Naozaj? Už žiadny hnev?”
“Áno, už žiadny hnev!”
“Takže ty sa už naozaj nehneváš?”
Mních schmatol farmára a zakričal: “SPRÁVNE, UŽ ŽIADNY HNEV!”

Čo znamená byť úplnou ľudskou bytosťou? Dokážeme si udržať svoje centrum, smer a odhodlanie a nie sme úplne vyvedení z miery, keď sa objavia nejaké prekážky? „Ako ti môžem pomôcť?“ niekedy znamená len zostať a spoľahnúť sa na silu prax, ktorá nás drží na mieste a umožňuje nám neodvrátiť sa, aj keď máme strach, hnev, smútok alebo depresiu.

Majsterka dharmy Elizabeth Coombs JDPSN

Čistá myseľ je ako mesiac v splne

Čistá myseľ je ako mesiac v splne na oblohe. Niekedy prídu oblaky a zakryjú ho, ale mesiac je stále za nimi. Oblaky odchádzajú a mesiac opäť žiari plným jasom. Nestaraj sa teda o čistú myseľ, stále je tu. Keď prichádza myslenie, je za ním čistá myseľ. Keď myslenie odchádza, je len čistá myseľ. Myslenie prichádza a odchádza, prichádza a odchádza. Nemusíš byť pripútaný k prichádzaniu ani odchádzaniu.

Z knihy Odklepávanie popola na Buddhu

Zrnko súcit

Tento svet je plný utrpenia. Ako ho zastaviť? Každá ľudská bytosť má zrnko súcitu a múdrosti, ktoré treba veľmi starostlivo vyživovať. Našou úlohou je toto zrnko nájsť a urobiť všetko pre to, aby začalo rásť. Najskôr musíš uveriť, že ho máš. Potom sa musíš celou svojou energiou pýtať: „Čo je tým zrnkom?“

Ak ho naozaj budeš hľadať, pochopíš, že všetci sú presne ako ty. Každý ho má. Už nebudeš mať vlastné túžby, budeš len chcieť všetkých učiť, ako svoje zrnko nájsť. Osvietenie je viera v seba samého. Osvietenie je nájdenie svojho vlastného zrnka. Ale tým sa tvoja práca nekončí. Tvoja myseľ musí dostatočne zosilnieť, aby bola z okamihu na okamih, v každej situácii, úplne múdra a súcitná. To je omnoho ťažšie než dosiahnutie osvietenia.

Zenová majsterka Soeng Hyang