Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um
Jeden, dva, tri. Odkiaľ tieto čísla vychádzajú. Ty už rozumieš. Deti chcú cukríky, obchodníci peniaze, vedci sa chcú stať slávnymi. Je veľa druhov ľudí a mnoho smerov. Kam nakoniec odídu?
Ak dosiahneš tento bod, dosiahneš ľudskú podstatu a vesmírny základ. Ak dosiahneš vesmírny základ, môžeš jasne vidieť a jasne počuť. Tvoje emócie, vôľa a múdrosť môžu správne fungovať. Potom je tvoj život správny a môžeš pomáhať všetkým bytostiam. Nazýva sa to Veľká cesta bódhisattvu.
V tradícii nášho učenia máme skvelý nástroj na prácu s tendenciou uhýbať. Je ním “neviem”. Prostredníctvom praxe “neviem” môžeme objavovať pravý spôsob, ako byť v tomto svete v bezpečí. “Neviem” nás približuje k tomu, čo nám svet z okamihu na okamih ponúka. Na požiadavky života často reagujeme tak, že sami sebe hovoríme: „Neviem, čo to je a nepáči sa mi to,“ alebo: „Poznám to, už som tu bol a nemám to rád.“ A potom tomu uhýbame.
Potom sa zjavuje oddelenie a s ním prichádza obrovská strata bezpečia a dôvernosti. Odťahujeme sa od veľkej lásky, ktorú tak veľmi potrebujeme. V našich spevoch spievame o Veľkej láske: je to „de dža“ v „de dža, de bi“. V buddhizme tradične hovoríme, že Veľká láska je sľubom pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť šťastie a príčinu šťastia. K tomu sa zaväzujeme, keď začíname s praxou a každý deň počas spevov obnovujeme sľub prejavovať Veľkú lásku.
Kwan um znamená „vnímaj zvuk“. Znamená vnímať svoje pravé ja. Vnímať zvuk sveta zároveň znamená vnímať, že mnoho, mnoho bytostí trpí. Ak počuješ hlas utrpenia, potom pomáhať je možné a zároveň aj nevyhnutné. To je cesta bódhisattvu. Pomáhať druhým bytostiam je našou praxou a našou prácou. Správna prax nie je len v dosiahnutí osvietenia – znamená nájsť prácu osvietenia.
Zenový majster Seung Sahn
Musíte objaviť zdroj pripútanosti. Ako sa zjavuje? Ako sa zjavuje pripútanosť? Čo je prvé? Fííí! Niečo sa vám zjaví v mysli, a potom fíííí! Tá vec sa jej zmocní. Je to ako impulz. Preto máme meditáciu, ktorá je laboratóriom mysle. Keď praktizujete, stanú sa dve veci. Začnete jasne vidieť svoju karmu. Získavate vhľad do rutín svojej mysle. Súčasne sa však začína zjavovať viacej priestoru, pretože sa vaše neviem rozpína. OK? Nakoniec začnete veľmi jasne vnímať, že rutiny sú len ako oblaky na oblohe. Tak funguje meditácia. Na to slúži náš výcvik. Len praktizujte a prax vám potom ukáže cestu.
Ozajstná láskavosť nie je pocit, ktorý vzniká v závislosti na situácii a ľuďoch, s ktorými máme do činenia. Nie je to ani reciprocita, s ktorou preukazujeme svoju náklonnosť tým, ktorí sú nám sympatickí. Nie je to ani nálada, ktorá niekedy je a inokedy nie je. Láskavosť je základný životný postoj, ktorý je založený na zanechaní. To znamená, že aj keď mám názory, úsudky a pocity, nedržím sa ich. Pravdou je, že vždy, keď ja-mne-moje stratí svoje zameranie, spojenie so všetkými bytosťami, ktoré už existujú, je vyjadrené láskavosťou.
Prvý z našich zenových štyroch veľkých sľubov znie: „Cítiacich bytosti je nespočetné množstvo, sľubujeme, že ich všetky zachránime.“ Napodiv, často musíme zachrániť nespočetné množstvo živých bytostí pred našimi vlastnými myšlienkami, názormi a úsudkami, a nie pred ich vlastnou biedou. Keď sa na to pozrieme z tohto uhla pohľadu, práca na záchrane cítiacich bytostí začína uvedomovaním si vlastných bludov.
Ústrania nám pomáhajú uvedomiť si príčinu našej nedostatočnosti v tomto svete, ktorá je zakorenená v našej egocentrickej viere, že sme oddelení. Na ústraní, úplne sami v odlúčení od sveta a nerušení každodenným životom, máme možnosť dotknúť sa hlboko skrytej vrstvy svojho bytia, ktorú nazývame „neviem“. Toto neviem odhaľuje základnú jednotu všetkých bytostí v každom okamihu toho, čo sa práve deje. A tak odhaľuje skrytý zázrak a tajomstvo toho, že žijeme na tomto svete.
„Neviem“ je láskavosť a z „neviem“ sa rodí milujúca láskavosť bódhisattvu: „Ako ti môžem pomôcť?“
Výňatok z článku „Are You Kind? A Story from a Solo Retreat“ od zenovej majsterky Gu Ja
Primary Point Spring 2022, Volume 39, Number 1
Pred dávnymi dobami v Kórei cestoval slávny sútrový majster menom Dae Oh Sunim do chrámu Hae In Sah, aby prednášal o Sútre srdca. Svoje týždenné vyučovanie zakončil výrokom: „Štyridsať rokov Buddha učil len jednu vetu: ‘Všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou.’“
Po prednáške bolo mnoho otázok a odpovedí. Jeden mladý zenový mních sa postavil a spýtal: „Povedal si, že všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou. Mám otázku – odkiaľ prichádza myseľ?“ De O Sunim bol úplne zmätený a neschopný odpovedať.
Chápeš? Ak nie, choď sa spýtať stromu. Strom ti odpovie.
Zenový majster Seung Sahn, komentár z knihy Celý svet je jeden kvet, kongan č. 26: Všetky veci su vytvorené mysľou samotnou.
Nedávno som počula príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učil svoje vnúčatá o živote. Povedal im: „Vo mne sa odohráva boj. Je to desivý boj dvoch vlkov. Jeden vlk vyjadruje strach, hnev, závisť, žiaľ, ľútosť, aroganciu, nenávisť a klamstvá. Druhý vlk vyjadruje radosť, mier, lásku, nádej, pokoru, láskavosť, priateľstvo, veľkodušnosť, vieru a pravdu. Vlci stále navzájom bojujú. Vnuci moji, tento boj prebieha aj vo vás. A nielen vo vás, ale v každom človeku.“
Deti o tom chvíľu premýšľali. Potom sa jedno z detí starého otca spýtalo: „Ktorý z vlkov vyhrá?“ Starý otec odpovedal: „Ten, ktorého budete kŕmiť.“
Ktorého vlka budete kŕmiť? Chápete, že máme možnosť výberu? Ak sa
pripútavame k hnevu, ako sa ho môžeme zbaviť a namiesto toho kŕmiť vlka láskavosti a pochopenia?
Jediným spôsobom, ako si vybrať správne, je prísť na miesto pred hnevom a láskavosťou. V našej zenovej škole to miesto nazývame „pred myslením“. A potom sa vraciame k mysli tohto okamihu. Pamätajte si, že máte možnosť výberu, ktorého vlka nakŕmite. Keď naplno žijete v každom okamihu, vtedy sa obaja protikladní vlci strácajú. Keď všetko robíme na 100 %, protiklady sa strácajú. Potom sa naša správna situácia, správny vzťah a správne konanie vyjasnia. A vtedy naozaj vieme pomôcť tomuto svetu.
Hovoriť o protikladných svetoch, absolútnom či dokonalom svete je intelektuálny štýl, kde je treba ďalšie vysvetľovanie, ďalšie analýzy. Zen poukazuje len na svet okamihu, svet tohto okamihu.
Tento okamih je veľmi dôležitý. Obsahuje všetko. V tomto okamihu je nekonečný čas, nekonečný priestor. V tomto okamihu je pravda, správny život a Cesta bódhisattvu. Tento okamih má všetko, ale zároveň nemá nič. Ak dosiahneš tento okamih, dosiahneš všetko. Toto je učenie zenového buddhizmu.
Snažíme sa z niečoho vymaniť a oslobidiť sa. Tá snaha je zaujímavá, ale nedokážete to urobiť prostredníctvom svojho myslenia. Pretože to, čo si myslíte, je dôvodom, prečo ste vo väzení. Čo je to, čo nikdy neodchádza, keď sa oslobodzujete? Možno je to naše spojenie s týmto svetom. Nielen vyslobodenie sa zo seba, ale oslobodenie do stavu, kým oči budú vidieť, moje uši budú počuť, môj nos čuchať, moja koža cítiť, môj jazyk chutnať a moja myseľ myslieť. Hovoríme im šesť brán. Znamená to, že z okamihu na okamih môžeme žiť jasne, súcitne, múdro, len napojení na svet. Ak sa niečoho držíme, ak sme k niečomu pripútaní, dôvodom je šesť jedov: oči, uši, nos, jazyk, telo, myseľ. Ak nás naše zmysly oklamú, po niečom túžime viacej a po inom menej a nikdy nevidíme to, čo je pred nami.
Tí, čo sú pri nás, sú naši najlepší učitelia. Vnímajúc zmysel toho, čo je nám najbližšie, sme schopní učiť sa od tých, čo sú nám blízki. Upokojme teda svoju myseľ, zameranú na to, čo je pri nás a potom sa učme z toho, čo je nám blízke, ako žiť, ako sa naozaj stať človekom, ako byť veľkodušný, súcitný a múdry.
V skutočnosti nepremýšlam o zenových učiteľoch a študentoch, ale o zenových praktizujúcich. Všetci sme praktizujúci, či už praktizujeme veľa alebo málo. Či už ako študent alebo učiteľ, našou prácou je prax. My, laici, sme niekedy schopní praktizovať veľa a niekedy iba trochu. Ale potrebujeme v praxi pokračovať. Je to najväčší dar, ktorý ako študenti môžeme darovať svojej sanghe. Pre nás, učiteľov, je to jadro učenia. Ale ako sa navzájom povzbudzujeme?
Prechádzala som webovú stránku Kwan Um a narazila som na list, ktorý zenová majsterka Soeng Hyang (Barbara Rhodes) napísala svojej sestre v roku 1978, rok po tom, čo obdržala inku, ale dlho predtým, ako sa stala zenovou majsterkou Soeng Hyang. Chystala sa na 100-dňové ústranie a jej sestra chcela poznať dôvod. Bobby napísala: „Svet je plný utrpenia. Ako ho možno zastaviť? Každá ľudská bytosť má semienko súcitu a múdrosti, ktoré treba veľmi starostlivo pestovať. Je našou zodpovednosťou nájsť toto semienko a urobiť všetko pre to, aby vyrástlo.”
„Najprv musíš uveriť, že toto semienko máš. Potom sa musíš so všetkou silou, ktorú máš, spýtať sama seba: ‘Čo je to za semienko?’ Ak ho skutočne hľadáš, pochopíš, že všetci sú ako ty. Každý ho má. Už nebudeš mať túžbu pre sebe. Len budeš chcieť každého naučiť, ako nájsť svoje semienko.
Osvietenie je viera v seba samého. Osvietenie znamená nájsť svoje semienko. Tvoja práca sa však ešte neskončila. Tvoja myseľ sa musí stať dostatočne silnou na to, aby bola v každej situácii úplne múdra a súcitná.”
Takže to je to, čo musíme urobiť: nájsť to semienko a živiť ho, aby rozkvitlo do súcitu. Vidieť toto semienko v druhých tak, že bez toho, aby sme museli niečo priamo povedať, ich vlastné semienko povzbudilo kvitnúť.
Taký bol zenový majster Seung Sahn. Nemusel to povedať priamo, ale bolo jasné, že nám skutočne verí. A to je to, čo si musíme navzájom ponúknuť: skutočne si veriť. Veriť vo svoju myseľ neviem, svoje silné centrum, svoj smer. Veriť v našu buddhovskú podstatu: vašu, moju, všetkých. Pre mňa je to podstata toho byť študentom zenu: praktizovať a vyživovať toto semienko v nás samých a vo všetkých ostatných.
