V Číne a Kórei praktizovali zen pôvodne len mnísi. Ale po tom, čo sa rozšíril aj na Západ, robia zen spolu s mníchmi a mníškami aj laici. Toto zmenilo charakter zenu. Naše súčasné učenie je o zene v každodennom živote. Bežní ľudia nemôžu celý čas sedieť v zene. Zen v každodennom živote znamená cvičiť svoju myseľ, aby sa stala sa nehybnou.

Ako udržiavaš nehybnú myseľ? Zanechaj svoje názory, podmienky a situáciu v každom momente. Keď niečo robíš, len to rob. Toto je každodenný zen. Meditácia v sede je zvláštny druh meditácie, jedinečný pre zen, ktorá funguje ako srdce praxe.

Zenový majster Seung Sahn

Veľká viera znamená mať vieru vo veci také, aké sú. Je ľahké veriť, keď sa všetko darí, ste šťastní, práve ste prešli svojím kong-anom, alebo ste po ústraní, keď sa všetci cítime byť spojení s ostatnými meditujúcimi a prejavujeme svoju vďačnosť. Ale čo tak veriť v to, keď umývate riad, keď váš najlepší priateľ zomrie, keď máte prázdnu pneumatiku alebo keď máte šesťdesiatpäť rokov a kolená už nefungujú?

Buddha mal pravdu – všetko má túto kvalitu utrpenia, duhkha, túto nespokojnosť s tým, ako sa veci majú. Ako môžeme mať vieru uprostred nášho utrpenia, utrpenia ostatných a utrpenia planéty?

Existuje príbeh o Dipa Ma a jednej z jej sprievodu. Boli v lietadle, ktoré zasiahli silné turbulencie a lietadlo triaslo s cestujúcimi. Počas jedného obzvlášť silného otrasu skríkla aj jej sprievodkyňa. Dipa Ma siahla cez uličku, vzala ju za ruku a veľmi potichu povedala: „Buddhové dcéry sú nebojácne.“ Toto milujem. Sútra srdca hovorí: „Myseľ nie je žiadnou prekážkou. Bez prekážok mysle nie je strach.“ Buddhove dcéry sú nebojácne. To je viera vo veci také, aké sú. Zenový majster Seung Sahn povedal, že najdôležitejšou vecou, ktorú môžete urobiť, je nájsť jednu čistú a jasnú vec – a aj keby mal zajtra svet explodovať, nemohol by sa ani v najmenšom dotknúť tej čistej a jasnej veci. Dipa Ma v tej chvíli vedela, že aj keby lietadlo havarovalo, všetko bude v poriadku. Taká vyrovnanosť. Veriť vo veci také, aké sú, vám umožní prijať všetko, čo máte pred sebou, bez posudzovania a s pokojom.

Rebecca Otte, JDPSN

Musíme nájsť svoju ľudskú prácu a len ju robiť. Ako? Opäť vyjasňujeme svoj smer: nie pre mňa. Také jednoduché a pritom zdanlivo také ťažké. Zdá sa, že vzniká bezprostredný konflikt. Pretože vytvárame ja-mne-moje. Seba milujeme nadovšetko. Žiadne učenie, žiadna dharma, žiaden učiteľ nemôže vyriešiť tento konflikt, tento kongan, za nás. Musíme sa do svojho vnútra pozerať natrvalo, desaťtisíc rokov nepretržite, aby sme pochopili pravdu svojho života. Potom si osvojíme článok viery, že všetky bytosti majú pôvodnú podstatu, ale jednoducho ju nevidia. Potom môžeme žiť v správnej situácii, správnom vzťahu a správnej funkcii. Názov pre to je veľká cesta bódhisattvu.

Dennis Duermeier, JDPSN

Zen je veľmi jednoduchý… Čo si?

Každý v tomto svete hľadá vonkajšie šťastie, ale vnútorne nik nechápe svoje pravé ja . Každý hovorí: “Ja” — “Ja chcem toto, ja som taký a onaký…” Ale nikto nechápe toto “ja.” Než si sa narodil, odkiaľ si prišiel? Keď zomrieš, kam pôjdeš? Ak sa úprimne spýtaš: “Čo som?” skôr či neskôr narazíš na stenu, na ktorej sa všetko myslenie pretína. Nazývame to “Neviem.”

Zen je udržiavaním tejto mysle “neviem” vždy a všade.

Zenový majster Seung Sahn

Keď nemáme vyjasnený smer svojej praxe, je ťažké nazbierať energiu na praktizovanie. Naša energia je namiesto toho rozptýlená v iných aktivitách, ktoré nám nakoniec odoberú motiváciu praktizovať. Mať správne úsilie v našej praxi znamená z okamihu na okamih sa prebúdzať, pripomínajúc si náš smer vykonávaním praxe samotnej. Ak sa v každom okamihu vraciame k svojej mysli pred myslením, opakujeme si návyk fungovať z neviem. Čím častejšie sa vraciame k okamihu, kedy sa telo, dych a myseľ sa jednotia, tým rýchlejšie sa jednotíme s vesmírom. Keď to robíme úprimne, už to je správnym úsilím, správnym smerom a osvietením. Potom získavame vesmírnu energiu. Nazývame to „len to urob“. To znamená, že keď kráčame, kráčame na 100 percent. Keď jeme, jeme na 100 percent. Keď sedíme, len sedíme na 100 percent. Je to úplné, naplnené konanie, a pretože má jasný smer, je užitočné pre všetky bytosti.

Mať správne úsilie v našej praxi znamená umocňovať návyk na prax tým, že ju vykonávame, ale tiež aj vnímaním, kedy sa stáva rutinou , či to je na vankúši alebo mimo neho. Jasný zvyk nie je nevyhnutne mŕtvou, rutinnou aktivitou. Mať silné úsilie neznamená tvrdo cvičiť s cieľom zlomiť vlastné ja, ale v každom okamihu vkladať úprimné úsilie do pozornosti kvôli dosiahnutiu prebudenia. Ak ho strácate, okamžite sa vráťte. Neprestávajte. Považujte každý okamih za ten posledný, pretože v našom živote existuje iba táto chvíľa. Vložte úsilie práve do tohto okamihu, to je všetko. Potom opätovne skúšajte. Prax už nebude rutinou bez ohľadu na to, čo robíme. Už nezaspávame a sme jasní a prebudení, naša pravá podstata už funguje s vrodenou múdrosťou a súcitom, nech robíme čokoľvek. A to nie je všetko – jednotíme sa s vesmírom, takže aj keď sme v meniacom sa svete raz hore a raz dole, dokážeme s ním byť v harmónií.

Kathy Park JDPSN