Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Prázdne je jasné

Mnoho ľudí sa snaží ovládnuť svoje myslenie. Najskôr sa snažia ho riešiť. Snažia sa napraviť zlé myslenie. Snažia sa napraviť seba samých. Obvykle je to prvý krok, ktorý funguje nasledovne: „Ak môžem ospravedlniť svoje myslenie, môžem ospravedlniť svoj život.“ Po mnohých pokusoch však zisťujú, že to nefunguje. A tak nasleduje druhý krok – obviňovanie svojich priateľov. Ale čoskoro zisťujete, že ani to nefunguje. Ste veľmi nešťastní. Ak pokračujete v týchto podmienkach, čoskoro budete bez priateľov. Prečo? Pretože v týchto podmienkach ste vy ten najlepší. To znamená len silné „ja som“. Ak potom udržiavate toto „ja som“, vy a svet sa oddeľujete. To znamená, že sa stávate bláznom. Blázni nemajú žiaden názor, majú len „moje konanie“.

Ale niekto to chápe: „Nemôžem napraviť svoje myslenie logickým vysvetlením.“ Potom tiež pochopí: „Nemôžem napraviť svoj život len obviňovaním druhých ľudí.“ Je veľa spôsobov, ako sa oddeliť od tohto sveta, nielen tým, že sa človek zblázni. Dobré filmy, dobrí priatelia, dobré knihy, mnohými vecami sme sa už oddelili od tohto sveta. Tie veci sami o sebe nie sú ani dobré ani zlé. Ak ich použijeme len pre seba, oddeľujeme sa od tohto sveta. Ale ak ich nepoužijeme len pre „seba“, potom sa s týmto svetom zosúlaďujeme. To znamená dosiahnuť správny vzťah so svojimi vecami.

„Oddeliť sa od tohto sveta“ znamená stať sa prázdnym. Ľudské bytosti vnímajú prázdnotu tak, že vy a tento svet ste oddelení. Buddhova prázdnota znamená: prázdne nie je prázdne, prázdne je jasné. Čo je jasné, obsahuje všetko. Zahŕňa vás, mňa, Boha, Buddhu, psa, mačku, strom, muža, ženu, dobré, zlé, mám rád a nemám rád, pretože všetko je jasné. Ako potom použijete tie veci? To je dôležité.

Zenový majster Su Bong

Prekonanie oceánu utrpenia

Naša myseľ stále niečo vytvára, a tak vstupujeme do oceánu utrpenia. Potom sa zasa chceme vrátiť na breh. Aj keď však máme dobrý smer, stále máme problém. Vytvárame „ja“ a ako dôsledok vnímame oceán ako utrpenie. V tomto „ja“-pohľade nemôžeme jasne vidieť a myslíme si, že breh je priďaleko. Vtedy nie je možné vidieť, že cesta z utrpenia je neďaleko. Nech vynaložíme akékoľvek úsilie, nemôžeme dosiahnuť na druhý breh.

Len keď meč múdrosti pretne stenu ja-mne moje, plytčina sa jasne zjavuje. Toto „ja“ je vytvorené naším myslením. Preto len pretnite svoje myslenie a vráťte sa pred myslenie. Potom môžete jasne vidieť a kráčať cestou bódhisattvu na piesčinu, prekonávajúc oceán utrpenia.

Koen Vermeulen JDPSN

Všetko stratiť

Veľakrát sa stáva, že chceme z praxe niečo získať, avšak osvietenie znamená všetko stratiť – nie niečo získať. Nič nezískavate, všetko strácate. Musíte sa na to pripraviť. Musíte byť pripravení naozaj všetko stratiť. Stratiť všetky svoje ilúzie o sebe samom.

Nie je to ľahké. Nepáči sa nám to. Chceme si ponechať aspoň malinký klam, aby sme mali aspoň niečo, držali sa aspoň jednej vecičky, aby sme sa cítili v bezpečí. Ak ale máte jasný smer, potom vaša prax nebude počas 24 hodín dňa prerušovaná. Ale mnohí ľudia sa pýtajú: „Čo chcem?“ Prečo praktizujem? Čo získam?“

Zenová majsterka Bon Shim

Novoročná báseň

Každý rok, každý rok,
nový rok, nový rok.
Každý rok, každý rok,
starý rok, starý rok.

Starý rok skončil…. nový rok.
Nový rok skončil…. starý rok.

Kto to vytvoril?
Ty? Ja? My? Oni?
Nie, nie, nie!
Tak Boh? Buddha? Čas? Priestor?
Nie, nie, nie!
Tak Slnko? Mesiac? Zem? Hviezdy?
Nie, nie, nie!
Tak hora? Rieka? Strom? Kvetina?
Nie, nie, nie!
Tak slon? Pes? Mačka? Myš?
Nie, nie, nie!
Tak “Tri kilá ľanu?”
“Suché hovno na palici?”
“Katz?”
“Mu?”
Nie, nie, nie!

Potom čo?

Sneh sa za úsvitu trbliece.
Ráno 1972 plus 8.

Zenový majster Seung Sahn 1980

Nemám rád kongany

Študent: Nemám rád kongany. Preto len zriedka chodím na rozhovory. Môžeš sa k tomu vyjadriť?

Zenový masjter Wu Bong: Iste. Nemáš rád kongany, preto musíš zomrieť.

Študent: Hmmm? Nerozumiem.

ZMWB: Kongan nie je nič špeciálne. Aj každá tvoja každodenná situácia je konganom. Ak nemáš rád kongany, nemáš rád život. To znamená, že musíš umrieť. Toto chceš?

Študent: (smiech) Nie. Ešte by som chcel chvíľu žiť.

ZMWB: Dobre. Potom odlož mám rád a nemám rád. Keď sa objaví kongan, potom len reaguj. Ak sa neobjaví správna odpoveď, vráť sa k „neviem.“ Tvoj každodenný život je taký istý. Ak ti akákoľvek situácia nie je jasná, vráť sa k „neviem.“

Študent: Rozumiem. Veľmi pekne ďakujem.

Zenový majster Wu Bong

Myseľ striedmosti

Udržiavanie mysle striedmosti je jedným z našich dôležitých zenových učení. Ak máme myseľ striedmosti nebudeme sa naháňať za našimi túžbami, chamtivosťou a iluzórnym myslením. Myseľ striedmosti nám pomáha sa stať jasnými a drží nás od pripútanosti k vonkajším situáciám. Keď máme čistú a striedmu myseľ bude pre nás prirodzené sa podeliť s ostatnými o čokoľvek je treba. Nie je v tom zahrnuté ego. Neexistuje myšlienka či koncept “‘Ja’ pomáham ‘vám'”.

Jediné čo musíme urobiť je nepripútavať sa k ničomu čo vzniká v našej mysli a aplikovať toto učenie do nášho každodenného života. Sila zo zárodku zdielania je v každom z nás po celý čas – musíme ho len prebudiť.

Zenová majsterka Dae Kwan

Silné sedenie

Silné sedenie znamená nekontrolovať svoju myseľ a pocity. Každý má občas počas sedenia mnoho myšlienok a pocitov. To je správne. Nerob si starosti. Ale mnoho ľudí sa kontroluje: „Nerobím to dobre. Čo si o mne pomyslia druhí ľudia? Stále myslím. Ako pretnem všetko myslenie? Ako len ideš vpred? Ako to všetko odložiť?“, atď. To znamená byť pripútaný k mysleniu. Myslenie samo nie je zlé ani dobré. Len nebuď k nemu pripútaný. O nič sa nestaraj. Myslenie je myslenie. Pocit je pocit. Len choď vpred – neviem. To je silné sedenie.

Zenový majster Seung Sahn

Krajina blaženosti

Máme štyri veľké sľuby a chcem hovoriť o tom druhom: „Sebaklamy sú ustavičné; sľubujeme, že ich všetky prekonáme.“ Pôvodne bol tento vesmír prázdny. Potom sa niečo objavilo. To, čo sa objavilo, je klam. Ak prerušíme svoju pripútanosť k tomuto klamu, potom život môže byť blaženosťou. Ježiš povedal: “Kráľovstvo nebeské je vnútri.” Buddha povedal: “Tathagata žije v krajine blaženosti, aj keď je stále vo svojom tele.”

Počas praxe idem do miestnosti dharmy, sadnem si a praktizujem. Ako my všetci. Návrát do tohto momentu. Nemám v pláne byť v blaženom stave a v skutočnosti to nerobí žiadny budhista. A tak, keď si sadnem a vrátim sa späť do tohto momentu, čokoľvek, čoho sa v tom momente držím, nechám odísť.

A potom samozrejme moja myseľ blúdi a drží sa všetkých tých vecí. A potom sa opäť vraciam do tohto momentu. A znova, moja myseľ ulieta, a ja ju vraciam späť. V tomto procese vracania sa naspäť do tohto momentu, ktorý je veľmi jednoduchý, stačí mať vždy len myseľ začiatočníka, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo naučiť, len vytrvalosť, skúšajúca myseľ a jasný smer.

Kedykoľvek po rannom alebo večernom sedení, keď odchádzam zo zenovej miestnosti, je moje vedomie vždy ľahšie. Menej sa pripútavam. V skutočnosti o tom nie je veľa čo povedať, pretože taká je prax. Len to robíte. A samozrejme, keď to robíte, máte jasný smer, pretože chápete, že neexistuje žiadne ja, mne a moje. Prečo sa teda pozerať len to, čo môžem urobiť pre seba namiesto toho, ako môžem pomôcť iným?

Kwan Haeng Sunim JDPS

Život je Zen

Život je Zen. Niektorí ľudia však hovoria, že život je utrpenie. Ako sa tieto tvrdenia líšia? Ak vravíš: “Môj život je zen”, potom sa tvoj život stane zenom. Ak niekto iný vraví: “Môj život je utrpením”, život tohto človeka sa stane utrpením. Takže všetko závisí od toho, v akom stave je práve teraz, v tejto chvíli tvoja myseľ! Táto myseľ “práve teraz” pokračuje a stáva sa tvojím životom, ako keď jeden bod pokračuje a stáva sa priamkou.

Ak dosiahneš osvietenie, pochopíš, že všetci ľudia veľmi trpia, takže aj tvoja myseľ bude trpieť. Toto je veľké utrpenie. Musíš teda vstúpiť na veľkú cestu bódhisattvu a zachrániť všetkých ľudí pred ich utrpením.

Zenový majster Seung Sahn

Autentická skúsenosť

Buddha učil, že trpíme, lebo nevieme, čo naozaj sme – nepoznáme svoju pravú podstatu (ďalšie meno pre zenovú myseľ). Sme pripútaní k svojmu mysleniu. Ak opustíme svoje mylné názory, môžeme sa vrátiť k tomu, čo už sme, k svojej Buddhovej podstate. Šiesty patriarcha dosiahol osvietenie, keď počul len jeden verš z Diamantovej sútry: „Keď v tvojej mysli vzniká myslenie, nepripútavaj sa k nemu.“

Naša Buddhova podstata nie je vec, takže používať pri nej termín „to“ môže spôsobiť len ďalší problém. Ľudia sa ľahko pripútajú dokonca k termínu, ktorý je navrhnutý tak, aby ich oslobodil. Avšak musíme o „tom“ hovoriť, ak ideme pomáhať svetu. Buddha o nej veľa hovoril, preto máme toľko sútier. Ich cieľom nie je vysvetľovať. Ich cieľom je nasmerovať nás k tomu, čím naozaj sme. Preto je zen známy pre svoje obrazoborectvo. Chce odstrániť každý názor, hoci aj dobrý zenový názor, aby ste mali autentickú skúsenosť.

Zenový majster Dae Kwang