Počúvaj náreky vesmíru
Praktizovať s neviem znamená praktizovať s cielenou bdelosťou, ktorú sprevádza otázka: čo to je? Keď sa deje niečo obrovského, ako je klimatická zmena Zeme, môže byť ťažké čeliť jej a zároveň vedieť, čo treba urobiť. Môže nás to tlačiť, aby sme hlavu strčili do piesku.
Keď som si prvýkrát uvedomila, že ľadovce sa topia oveľa rýchlejšie, než bolo predpovedané, a následne sa morské hladiny rýchlo dvíhajú, jednou z mojich prvých myšlienok bolo: „Och, toto všetko sa deje už počas môjho života! Ľudské bytosti tu žijú tisícky rokov. Prečo sa to musí diať práve teraz, keď žijem?“ Nuž, táto myšlienka je dokonalým príkladom pripútanosti k svojmu ja a k iným. Je tiež príkladom pripútanosti k času a priestoru. Nie je dobrým príkladom nevedenia! Vychádza zo strachu: strachu o svoje deti, vnúčatá, ľudstvo, zvieratá, rieky, oceány… Je tak ťažké si to predstaviť.
Keď zoberieme strach a len ho vlastníme a učíme sa od neho, je to naše nevedenie, vracajúce nás k našej pôvodnej sile a súcitu. S dychom premiestňujeme strach a smútok zo svojej hlavy, zo svojho srdca celou tou cestou do centra a pýtame sa: „Čo mám urobiť? Ako môžem pomôcť?“ Náš sľub môže ožiť, keď sme schopní dýchať do centra svojej sily. To je naša prax.
Kwan Seum Bósal znamená: „Počúvaj náreky vesmíru.“ Nariekaj, obávaj sa a vstupuj do lekcií, ktoré tento vesmír neustále poskytuje. Vstupuj do nepoznaného, pred myšlienkami o nebi a pekle, strate a zisku. Bezpodmienečne sa potrebujeme posunúť do života a vďaka svojmu strachu a smútku nájsť svoje centrum. Náš sľub a smer sú práve tu. Až keď to pochopíme, môžeme naozaj nájsť spôsob, ako pomôcť tejto veci, ktorú nazývame Zem.
