Keďže väčšina ľudí si nie je vedomá svojej karmy, nevedia si prepojiť body medzi príčinou a následkom. Len niekedy, keď sa výsledky dostavia bezprostredne po príčine – napríklad keď vložíme prst do vriacej vody – sme schopní body prepojiť a poučiť sa. V prípade karmy máme len tieto možnosti: buď karma ovláda nás, alebo my ovládame karmu. Praktizujeme, aby sme sa postarali o svoje životy a pomáhali druhým: mám pod kontrolou svoju karmu; moja karma ma neovláda.

Ak chceme zmeniť svoju karmu, musíme najskôr pochopiť svoje zvyky. Ďalším krokom je dosiahnutie tohto pochopenia. Uvedomiť si, že máme určité negatívne návyky, je prvým krokom, ale to nestačí. Pochopenie nemôže pomôcť. Dosiahnutie zvyku znamená, že toto pochopenie má určitú energiu. Až potom sa dokážeme rozhodnúť: „Ja to zmením!“ Keď sa rozhodneme, musí nám byť jasné, ako to zmeníme.

Šikovným spôsobom, ako začať celý proces, je vytvoriť to, čo Charles Duhigg nazýva „základným zvykom“. Tento nový zvyk môže začať dominový efekt zmeny nielen jedného, ​​ale mnohých návykov v priebehu určitého času. Nerobte si starosti so zvyškom svojej karmy – robte iba jednu vec. Ak sa pokúsime zmeniť príliš veľa vecí naraz, zlyháme. Pre zenového študenta nemôže byť nič lepším základným návykom, ako návyk rannej meditácie ako prvej veci, ktorú cez deň urobí. Ráno je sila vôle každého z nás najsilnejšia. Keď sedíme v pokoji a jednoducho dýchame bránicou, môžeme nabiť batériu svojej vôle. Ak máme slabé centrum, znamená to, že ak je vybitá batéria našej vôle, nemôžeme sa zmeniť žiadnym spôsobom.

Začnime teda svoj deň nejakou praxou, len 10 minút každé ráno. Tento malý návyk 10-minútovej meditácie časom vyvolá v našom živote dominový efekt pozitívnych zmien. Zenový majster Ko Bong povedal: „Neboj sa svojej karmy. Jednoducho si vytvor návyk silnej praxe.“

Andrzej Stec JDPSN

Viete, ako funguje výťah? Ľudia môžu stlačiť tlačidlo, keď chcú zavolať výťah, ale ten príde len vtedy, keď sa zjaví správne poschodie a smer. Keď ide výťah hore, zastavuje sa len pre tlačidlá smerom nahor a keď ide dole, zastavuje len pre tlačidlá smerom nadol. Výťah chápe postupnosť svojho správneho konania. To znamená len ísť vpred.

Ak si usporiadate myseľ, potom pracuje rovnako ako počítač. Potom pochopíte postupnosť svojho správneho konania. To je správny názor, správne podmienky a správna situácia – zenová myseľ. Je to tiež myseľ veľkej lásky a veľkého súcitu. Ak tú myseľ chcete, musíte odstrániť svoje „ja, mne moje“. Ak sa nebudete držať svojho názoru, svojich podmienok a svojej situácie, potom váš pôvodný počítač vysokej úrovne bude fungovať správne. Preto musíte praktizovať každý deň.

Zenový majster Seung Sahn

Naša myseľ stále niečo vytvára, a tak vstupujeme do oceánu utrpenia. Potom sa zasa chceme vrátiť na breh. Aj keď však máme dobrý smer, stále máme problém. Vytvárame „ja“ a ako dôsledok vnímame oceán ako utrpenie. V tomto „ja“-pohľade nemôžeme jasne vidieť a myslíme si, že breh je priďaleko. Vtedy nie je možné vidieť, že cesta z utrpenia je neďaleko. Nech vynaložíme akékoľvek úsilie, nemôžeme dosiahnuť na druhý breh.

Len keď meč múdrosti pretne stenu ja-mne moje, plytčina sa jasne zjavuje. Toto „ja“ je vytvorené naším myslením. Preto len pretnite svoje myslenie a vráťte sa pred myslenie. Potom môžete jasne vidieť a kráčať cestou bódhisattvu na piesčinu, prekonávajúc oceán utrpenia.

Koen Vermeulen JDPSN

Študent: Nemám rád kongany. Preto len zriedka chodím na rozhovory. Môžeš sa k tomu vyjadriť?

Zenový masjter Wu Bong: Iste. Nemáš rád kongany, preto musíš zomrieť.

Študent: Hmmm? Nerozumiem.

ZMWB: Kongan nie je nič špeciálne. Aj každá tvoja každodenná situácia je konganom. Ak nemáš rád kongany, nemáš rád život. To znamená, že musíš umrieť. Toto chceš?

Študent: (smiech) Nie. Ešte by som chcel chvíľu žiť.

ZMWB: Dobre. Potom odlož mám rád a nemám rád. Keď sa objaví kongan, potom len reaguj. Ak sa neobjaví správna odpoveď, vráť sa k „neviem.“ Tvoj každodenný život je taký istý. Ak ti akákoľvek situácia nie je jasná, vráť sa k „neviem.“

Študent: Rozumiem. Veľmi pekne ďakujem.

Zenový majster Wu Bong

Máme štyri veľké sľuby a chcem hovoriť o tom druhom: „Sebaklamy sú ustavičné; sľubujeme, že ich všetky prekonáme.“ Pôvodne bol tento vesmír prázdny. Potom sa niečo objavilo. To, čo sa objavilo, je klam. Ak prerušíme svoju pripútanosť k tomuto klamu, potom život môže byť blaženosťou. Ježiš povedal: “Kráľovstvo nebeské je vnútri.” Buddha povedal: “Tathagata žije v krajine blaženosti, aj keď je stále vo svojom tele.”

Počas praxe idem do miestnosti dharmy, sadnem si a praktizujem. Ako my všetci. Návrát do tohto momentu. Nemám v pláne byť v blaženom stave a v skutočnosti to nerobí žiadny budhista. A tak, keď si sadnem a vrátim sa späť do tohto momentu, čokoľvek, čoho sa v tom momente držím, nechám odísť.

A potom samozrejme moja myseľ blúdi a drží sa všetkých tých vecí. A potom sa opäť vraciam do tohto momentu. A znova, moja myseľ ulieta, a ja ju vraciam späť. V tomto procese vracania sa naspäť do tohto momentu, ktorý je veľmi jednoduchý, stačí mať vždy len myseľ začiatočníka, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo naučiť, len vytrvalosť, skúšajúca myseľ a jasný smer.

Kedykoľvek po rannom alebo večernom sedení, keď odchádzam zo zenovej miestnosti, je moje vedomie vždy ľahšie. Menej sa pripútavam. V skutočnosti o tom nie je veľa čo povedať, pretože taká je prax. Len to robíte. A samozrejme, keď to robíte, máte jasný smer, pretože chápete, že neexistuje žiadne ja, mne a moje. Prečo sa teda pozerať len to, čo môžem urobiť pre seba namiesto toho, ako môžem pomôcť iným?

Kwan Haeng Sunim JDPS