Praktizujeme tým, že sme prítomní, že sme v tomto okamihu, sme v tejto chvíli k dispozícii a začíname spájať zážitok z okamihov prítomnosti. Môžeme to pomenovať ako pravé „ja“ alebo prepojenie, ktoré zdieľame, či vzájomné bytie, o ktorom hovorí Thich Nhat Hanh: úplné spojenie a jednota s týmto vesmírom. Táto skúsenosť nie je ničím mimoriadnym. Každá ľudská bytosť to denne zažíva. Mnoho, mnohokrát denne. Len tieto okamihy nespájame natoľko, aby sme si ich vždy všimli.

Takto praktizujeme a z vlastnej skúsenosti zisťujeme, že sme úplne prepojení. Hlavná zenová majsterka našej školy, Bobby Rhodes, raz použila príklad, ktorý mám rada. Zdvihla obe ruky a povedala: „Moja pravačka je silnejšia než ľavačka. Ale pravačka nikdy nehovorí ľavačke: ‚Ty nie si dobrá. Nie si adekvátna. Nemám ťa rada.’“ Veď viete, pomáhajú jedna druhej. Spolupracujú. Sú súčasťou toho istého tela.

Môžeme ďalej stavať na skúsenostiach spojenia s týmto vesmírom a s druhými ľuďmi a môžeme vidieť, že každá osoba je našou súčasťou. Závoj, ktorý je medzi nami a ostatnými, alebo medzi nami a týmto okamihom, je najskôr silný, ale postupne sa začína strácať. Prežívame to nie ako predstavu, ale ako pravdu. Nie sme oddelení od tohto sveta. Zažívame to vždy, keď robíme niečo pozorne. Praktizujeme pozornosť, skúmame tento okamih, otvorenú bdelú pozornosť, otvorené vnímanie tohto okamihu svojho života a prichádzame s tým aj na miesta, kde je to ťažké. Na miestach, kde cítime strach, kde cítime hanbu, kde cítime, že sme oddelení. Praktizujeme, aby sme dokázali priniesť práve takéto skúmanie a otvorenosť na miesta, ktoré umožnia našej pravej podstate fungovať s menšími prekážkami.

Nancy Brown Hedgpeth JDPSN

Keď som žil vo Hwa Gye Sa, raz do týždňa som učil Angličtinu. Na hodinách Angličtiny a nedeľnom úvode do meditačnej praxe dharmy, po ktorom nasledovali dve kolá meditácie a reč dharmy, som mal celkom slušný kontakt so sanghou. Ľudia sa ma sem-tam pýtali na rady – niekedy otázky ohľadom životných zmien. Mám skončiť s prácou? Alebo mám ísť do školy na plný úväzok? Alebo sa mám oženiť/vydať? Mám po skončení školy cestovať, než sa začnem venovať kariére? Namiesto toho, aby som im radil, ako sa majú rozhodnúť, navrhoval som ím robiť “sam cheon bae” (poklony naviac). Dôvodom takej nerozhodnosti je veľakrát myslenie. Pokúsiť sa zvážiť klady a zápory nemusí vždy fungovať pri otázke, na ktorú sa nedá odpovedať správne alebo nesprávne. Otázka má však odpoveď, ktorá funguje pre osobu, ktorá si otázku kladie. Musíte prestať myslieť na problém a dvoliť svojej mysli neviem, aby prišla s odpoveďou. Toto je myseľ pred myslením. Inak povedané: nech odpovie vaša intuícia. Vaša intuitívna myseľ a myseľ pred myslením sú rovnaké.

Kwan Haeng Sunim JDPS

Zen je veľmi jednoduchý… Čo si?

Každý v tomto svete hľadá vonkajšie šťastie, ale vnútorne nik nechápe svoje pravé ja . Každý hovorí: “Ja” — “Ja chcem toto, ja som taký a onaký…” Ale nikto nechápe toto “ja.” Než si sa narodil, odkiaľ si prišiel? Keď zomrieš, kam pôjdeš? Ak sa úprimne spýtaš: “Čo som?” skôr či neskôr narazíš na stenu, na ktorej sa všetko myslenie pretína. Nazývame to “Neviem.”

Zen je udržiavaním tejto mysle “neviem” vždy a všade.

Zenový majster Seung Sahn

Keď nemáme vyjasnený smer svojej praxe, je ťažké nazbierať energiu na praktizovanie. Naša energia je namiesto toho rozptýlená v iných aktivitách, ktoré nám nakoniec odoberú motiváciu praktizovať. Mať správne úsilie v našej praxi znamená z okamihu na okamih sa prebúdzať, pripomínajúc si náš smer vykonávaním praxe samotnej. Ak sa v každom okamihu vraciame k svojej mysli pred myslením, opakujeme si návyk fungovať z neviem. Čím častejšie sa vraciame k okamihu, kedy sa telo, dych a myseľ sa jednotia, tým rýchlejšie sa jednotíme s vesmírom. Keď to robíme úprimne, už to je správnym úsilím, správnym smerom a osvietením. Potom získavame vesmírnu energiu. Nazývame to “len to urob”. To znamená, že keď kráčame, kráčame na 100 percent. Keď jeme, jeme na 100 percent. Keď sedíme, len sedíme na 100 percent. Je to úplné, naplnené konanie, a pretože má jasný smer, je užitočné pre všetky bytosti.

Mať správne úsilie v našej praxi znamená umocňovať návyk na prax tým, že ju vykonávame, ale tiež aj vnímaním, kedy sa stáva rutinou , či to je na vankúši alebo mimo neho. Jasný zvyk nie je nevyhnutne mŕtvou, rutinnou aktivitou. Mať silné úsilie neznamená tvrdo cvičiť s cieľom zlomiť vlastné ja, ale v každom okamihu vkladať úprimné úsilie do pozornosti kvôli dosiahnutiu prebudenia. Ak ho strácate, okamžite sa vráťte. Neprestávajte. Považujte každý okamih za ten posledný, pretože v našom živote existuje iba táto chvíľa. Vložte úsilie práve do tohto okamihu, to je všetko. Potom opätovne skúšajte. Prax už nebude rutinou bez ohľadu na to, čo robíme. Už nezaspávame a sme jasní a prebudení, naša pravá podstata už funguje s vrodenou múdrosťou a súcitom, nech robíme čokoľvek. A to nie je všetko – jednotíme sa s vesmírom, takže aj keď sme v meniacom sa svete raz hore a raz dole, dokážeme s ním byť v harmónií.

Kathy Park JDPSN