Krajina blaženosti
Máme štyri veľké sľuby a chcem hovoriť o tom druhom: „Sebaklamy sú ustavičné; sľubujeme, že ich všetky prekonáme.“ Pôvodne bol tento vesmír prázdny. Potom sa niečo objavilo. To, čo sa objavilo, je klam. Ak prerušíme svoju pripútanosť k tomuto klamu, potom život môže byť blaženosťou. Ježiš povedal: “Kráľovstvo nebeské je vnútri.” Buddha povedal: “Tathagata žije v krajine blaženosti, aj keď je stále vo svojom tele.”
Počas praxe idem do miestnosti dharmy, sadnem si a praktizujem. Ako my všetci. Návrát do tohto momentu. Nemám v pláne byť v blaženom stave a v skutočnosti to nerobí žiadny budhista. A tak, keď si sadnem a vrátim sa späť do tohto momentu, čokoľvek, čoho sa v tom momente držím, nechám odísť.
A potom samozrejme moja myseľ blúdi a drží sa všetkých tých vecí. A potom sa opäť vraciam do tohto momentu. A znova, moja myseľ ulieta, a ja ju vraciam späť. V tomto procese vracania sa naspäť do tohto momentu, ktorý je veľmi jednoduchý, stačí mať vždy len myseľ začiatočníka, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo naučiť, len vytrvalosť, skúšajúca myseľ a jasný smer.
Kedykoľvek po rannom alebo večernom sedení, keď odchádzam zo zenovej miestnosti, je moje vedomie vždy ľahšie. Menej sa pripútavam. V skutočnosti o tom nie je veľa čo povedať, pretože taká je prax. Len to robíte. A samozrejme, keď to robíte, máte jasný smer, pretože chápete, že neexistuje žiadne ja, mne a moje. Prečo sa teda pozerať len to, čo môžem urobiť pre seba namiesto toho, ako môžem pomôcť iným?
