V tradícii nášho učenia máme skvelý nástroj na prácu s tendenciou uhýbať. Je ním “neviem”. Prostredníctvom praxe “neviem” môžeme objavovať pravý spôsob, ako byť v tomto svete v bezpečí. “Neviem” nás približuje k tomu, čo nám svet z okamihu na okamih ponúka. Na požiadavky života často reagujeme tak, že sami sebe hovoríme: „Neviem, čo to je a nepáči sa mi to,“ alebo: „Poznám to, už som tu bol a nemám to rád.“ A potom tomu uhýbame.

Potom sa zjavuje oddelenie a s ním prichádza obrovská strata bezpečia a dôvernosti. Odťahujeme sa od veľkej lásky, ktorú tak veľmi potrebujeme. V našich spevoch spievame o Veľkej láske: je to „de dža“ v „de dža, de bi“. V buddhizme tradične hovoríme, že Veľká láska je sľubom pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť šťastie a príčinu šťastia. K tomu sa zaväzujeme, keď začíname s praxou a každý deň počas spevov obnovujeme sľub prejavovať Veľkú lásku.

Majster dharmy Barry Briggs JDPSN

Musíte objaviť zdroj pripútanosti. Ako sa zjavuje? Ako sa zjavuje pripútanosť? Čo je prvé? Fííí! Niečo sa vám zjaví v mysli, a potom fíííí! Tá vec sa jej zmocní. Je to ako impulz. Preto máme meditáciu, ktorá je laboratóriom mysle. Keď praktizujete, stanú sa dve veci. Začnete jasne vidieť svoju karmu. Získavate vhľad do rutín svojej mysle. Súčasne sa však začína zjavovať viacej priestoru, pretože sa vaše neviem rozpína. OK? Nakoniec začnete veľmi jasne vnímať, že rutiny sú len ako oblaky na oblohe. Tak funguje meditácia. Na to slúži náš výcvik. Len praktizujte a prax vám potom ukáže cestu.

Zenový majster Joeng Hye

Pred dávnymi dobami v Kórei cestoval slávny sútrový majster menom Dae Oh Sunim do chrámu Hae In Sah, aby prednášal o Sútre srdca. Svoje týždenné vyučovanie zakončil výrokom: „Štyridsať rokov Buddha učil len jednu vetu: ‘Všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou.’“
Po prednáške bolo mnoho otázok a odpovedí. Jeden mladý zenový mních sa postavil a spýtal: „Povedal si, že všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou. Mám otázku – odkiaľ prichádza myseľ?“ De O Sunim bol úplne zmätený a neschopný odpovedať.
Chápeš? Ak nie, choď sa spýtať stromu. Strom ti odpovie.

Zenový majster Seung Sahn, komentár z knihy Celý svet je jeden kvet, kongan č. 26: Všetky veci su vytvorené mysľou samotnou.

Hovoriť o protikladných svetoch, absolútnom či dokonalom svete je intelektuálny štýl, kde je treba ďalšie vysvetľovanie, ďalšie analýzy. Zen poukazuje len na svet okamihu, svet tohto okamihu.

Tento okamih je veľmi dôležitý. Obsahuje všetko. V tomto okamihu je nekonečný čas, nekonečný priestor. V tomto okamihu je pravda, správny život a Cesta bódhisattvu. Tento okamih má všetko, ale zároveň nemá nič. Ak dosiahneš tento okamih, dosiahneš všetko. Toto je učenie zenového buddhizmu.

Zenový majster Seung Sahn

V skutočnosti nepremýšlam o zenových učiteľoch a študentoch, ale o zenových praktizujúcich. Všetci sme praktizujúci, či už praktizujeme veľa alebo málo. Či už ako študent alebo učiteľ, našou prácou je prax. My, laici, sme niekedy schopní praktizovať veľa a niekedy iba trochu. Ale potrebujeme v praxi pokračovať. Je to najväčší dar, ktorý ako študenti môžeme darovať svojej sanghe. Pre nás, učiteľov, je to jadro učenia. Ale ako sa navzájom povzbudzujeme?

Prechádzala som webovú stránku Kwan Um a narazila som na list, ktorý zenová majsterka Soeng Hyang (Barbara Rhodes) napísala svojej sestre v roku 1978, rok po tom, čo obdržala inku, ale dlho predtým, ako sa stala zenovou majsterkou Soeng Hyang. Chystala sa na 100-dňové ústranie a jej sestra chcela poznať dôvod. Bobby napísala: „Svet je plný utrpenia. Ako ho možno zastaviť? Každá ľudská bytosť má semienko súcitu a múdrosti, ktoré treba veľmi starostlivo pestovať. Je našou zodpovednosťou nájsť toto semienko a urobiť všetko pre to, aby vyrástlo.”

„Najprv musíš uveriť, že toto semienko máš. Potom sa musíš so všetkou silou, ktorú máš, spýtať sama seba: ‘Čo je to za semienko?’ Ak ho skutočne hľadáš, pochopíš, že všetci sú ako ty. Každý ho má. Už nebudeš mať túžbu pre sebe. Len budeš chcieť každého naučiť, ako nájsť svoje semienko.

Osvietenie je viera v seba samého. Osvietenie znamená nájsť svoje semienko. Tvoja práca sa však ešte neskončila. Tvoja myseľ sa musí stať dostatočne silnou na to, aby bola v každej situácii úplne múdra a súcitná.”

Takže to je to, čo musíme urobiť: nájsť to semienko a živiť ho, aby rozkvitlo do súcitu. Vidieť toto semienko v druhých tak, že bez toho, aby sme museli niečo priamo povedať, ich vlastné semienko povzbudilo kvitnúť.

Taký bol zenový majster Seung Sahn. Nemusel to povedať priamo, ale bolo jasné, že nám skutočne verí. A to je to, čo si musíme navzájom ponúknuť: skutočne si veriť. Veriť vo svoju myseľ neviem, svoje silné centrum, svoj smer. Veriť v našu buddhovskú podstatu: vašu, moju, všetkých. Pre mňa je to podstata toho byť študentom zenu: praktizovať a vyživovať toto semienko v nás samých a vo všetkých ostatných.

Zenová majsterka Bon Hae