Buddhove dcéry sú nebojácne

Veľká viera znamená mať vieru vo veci také, aké sú. Je ľahké veriť, keď sa všetko darí, ste šťastní, práve ste prešli svojím konganom, alebo ste po ústraní, keď sa všetci cítime byť spojení s ostatnými meditujúcimi a prejavujeme svoju vďačnosť. Ale čo tak v to veriť, keď umývate riad, keď váš najlepší priateľ zomrel, keď máte prázdnu pneumatiku alebo keď máte šesťdesiatpäť rokov a kolená už nefungujú?

Buddha mal pravdu – všetko má kvalitu utrpenia, duhkha, túto nespokojnosť s tým, ako sa veci majú. Ako môžeme mať vieru uprostred nášho utrpenia, utrpenia ostatných a utrpenia planéty?

Existuje príbeh o Dipa Ma a jednej z jej sprievodu. Boli v lietadle, ktoré zasiahli silné turbulencie a lietadlo s cestujúcimi sa otriasalo. Počas jedného obzvlášť silného otrasu skríkla aj jej sprievodkyňa. Dipa Ma siahla cez uličku, vzala ju za ruku a veľmi potichu povedala: „Buddhové dcéry sú nebojácne.“ Toto milujem. Sútra srdca hovorí: „Myseľ nie je žiadnou prekážkou. Bez prekážok mysle nie je strach.“ Buddhove dcéry sú nebojácne. To je viera vo veci také, aké sú. Zenový majster Seung Sahn povedal, že najdôležitejšou vecou, ktorú môžete urobiť, je nájsť jednu čistú a jasnú vec – a aj keby mal zajtra svet explodovať, nemohol by sa ani v najmenšom dotknúť tej čistej a jasnej veci. Dipa Ma v tej chvíli vedela, že aj keby lietadlo havarovalo, všetko bude v poriadku. Taká vyrovnanosť. Veriť vo veci také, aké sú, vám umožní prijať všetko, čo máte pred sebou, bez posudzovania a s pokojom.

Rebecca Otte, JDPSN