Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Udržiavanie nášho centra a smeru

Niekedy si myslíme, že sme niečo vyriešili a nahovárame si: „Už sa tak nebudem správať,“ alebo: „Už sa tak nebudem cítiť.“ Ale potom môžeme zažiť niečo, čo to zvráti. To je dôvod, prečo prijímame sľub vidieť sebaklamy ako ustavičné a že ich všetky prekonáme. Mám pre vás jeden zenový príbeh.

Jeden mních sa rozhodol ísť na dlhé sólo ústranie, aby sa zbavil hnevu. Rozhodol sa usilovne praktizovať úplne sám, až kým sa nezbaví hnevu. Jedného dňa, počas cesty na miesto svojho horského ústrania, prešiel okolo farmára, ktorý sa ho spýtal, čo má v pláne. Povedal mu o svojom cieli a farmár povedal, že sa teší, keď ho stretne po jeho ústraní, aby zistil, ako sa mu darilo. Mních ukončil svoje ústranie a s potešením si všimol, že už nepociťuje žiadny hnev. Ústranie fungovalo! Cestou domov stretol toho istého farmára. Mních odpovedal: „Ó, bolo to skvelé. Už žiadny hnev.”

“Naozaj?” spýtal sa farmár.
“Áno, jednoznačne.”
“Preboha, úžasné, ale si si istý?”
„Samozrejme, som si istý,“ povedal mních a začal byť trochu naštvaný.
“Naozaj? Už žiadny hnev?”
“Áno, už žiadny hnev!”
“Takže ty sa už naozaj nehneváš?”
Mních schmatol farmára a zakričal: “SPRÁVNE, UŽ ŽIADNY HNEV!”

Čo znamená byť úplnou ľudskou bytosťou? Dokážeme si udržať svoje centrum, smer a odhodlanie a nie sme úplne vyvedení z miery, keď sa objavia nejaké prekážky? „Ako ti môžem pomôcť?“ niekedy znamená len zostať a spoľahnúť sa na silu prax, ktorá nás drží na mieste a umožňuje nám neodvrátiť sa, aj keď máme strach, hnev, smútok alebo depresiu.

Majsterka dharmy Elizabeth Coombs JDPSN

Čistá myseľ je ako mesiac v splne

Čistá myseľ je ako mesiac v splne na oblohe. Niekedy prídu oblaky a zakryjú ho, ale mesiac je stále za nimi. Oblaky odchádzajú a mesiac opäť žiari plným jasom. Nestaraj sa teda o čistú myseľ, stále je tu. Keď prichádza myslenie, je za ním čistá myseľ. Keď myslenie odchádza, je len čistá myseľ. Myslenie prichádza a odchádza, prichádza a odchádza. Nemusíš byť pripútaný k prichádzaniu ani odchádzaniu.

Z knihy Odklepávanie popola na Buddhu

Zrnko súcit

Tento svet je plný utrpenia. Ako ho zastaviť? Každá ľudská bytosť má zrnko súcitu a múdrosti, ktoré treba veľmi starostlivo vyživovať. Našou úlohou je toto zrnko nájsť a urobiť všetko pre to, aby začalo rásť. Najskôr musíš uveriť, že ho máš. Potom sa musíš celou svojou energiou pýtať: „Čo je tým zrnkom?“

Ak ho naozaj budeš hľadať, pochopíš, že všetci sú presne ako ty. Každý ho má. Už nebudeš mať vlastné túžby, budeš len chcieť všetkých učiť, ako svoje zrnko nájsť. Osvietenie je viera v seba samého. Osvietenie je nájdenie svojho vlastného zrnka. Ale tým sa tvoja práca nekončí. Tvoja myseľ musí dostatočne zosilnieť, aby bola z okamihu na okamih, v každej situácii, úplne múdra a súcitná. To je omnoho ťažšie než dosiahnutie osvietenia.

Zenová majsterka Soeng Hyang

Čo je nie-myslenie?

Myslenie je lineárne aj sekvenčné. Ako také nás oddeľuje od skúseností, ktorú nachádzme v každom okamihu svojho života. Nemyslieť, ako som často hovoril, je potláčajúce. Je nepreniknuteľné a bez života. Na druhej strane, nie-myslenie je základom samádhi. Nelipne na myšlienkach. Všetok dualizmus, názor na seba a iných sa rozplýva v nie-myslení. Jednoducho povedané, znamená opustiť všetko lipnutie a dualistické preferencie.

Písma nás informujú:
“Keď sú telo a myseľ v pokoji,
Všetky veci sa zjavujú také, aké sú,
dokonalé, úplné, nič im nechýba.”

Konečným cieľom našej praxe je uvedomenie si každého jedného okamihu. V praxi to znamená prejavovať dharmu v každej jednej činnosti prostredníctvom aktivít nášho každodenného života.

Buddha Šákjamuni povedal: „Keď sa pozeráš, je len videnie. Keď počúvaš, je len počutie. Keď vnímaš, je len vnímanie. Keď spoznávaš, je len poznávanie. S ničím z toho sa nestotožňuj! Keď sa nestotožňuješ s procesom nepretržitého myslenia, nenájdeš miesto ani pozíciu, na ktorej by si zaujal podobný alebo negatívny svetonázor. Bezproblémová meditácia je zbavená akejkoľvek duality. Výsledkom je prehľadnosť. Žiadna agenda, žiadne predmety myslenia.”

Zenový majster Ji Haeng

Veslovanie našej lodi múdrosti

Ak sa pozeráme na tento svet, láme nám to srdce. Musíme mu dôverovať. Z toho zlomeného srdca krváca múdrosť a súcit. A musíme to privítať. Vitajte v zlomenom srdci. Zenový majster Seung Sahn by nám povedal: „Umiestnite svoju prax tam, kde je bod bolesti.“ Tento nápad mi zachránil život.

Nezáleží na tom, aké nepríjemné to je, jednoducho umiestnime svoje Neviem presne tam, kde je bolesť. Je to znamenie. Toto je „veslovanie našej lode múdrosti“, dobre? Je to prastará metafora. Veslujeme túto loď pradžňá, loď múdrosti. Je to táto aktivita, spočívajúca v hľadaní bodu bolesti a umiestňovaní našej pozornosti do tohto miesta, do nášho Neviem. Čo je to? Mať takúto odvahu, to je veslovanie lode múdrosti. A nerobíme to len počas ceremónie. Nerobíme to len počas ústrania. Robíme to celý deň. A tomu sa dá dôverovať.

Sútra srdca hovorí: „Avalókitéšvara, hlboko praktizujúc…” Vy ste Avalókitéšvara. Vy ste Kwan Seum Bosal.

Pozrite sa hlboko do bodu bolesti a objaví sa presne to, čo treba urobiť. Ľudia na to prirodzene prídu. Moja rodina sa o seba prirodzene starala najlepšie, ako vedela. Takže to, čo sa javí ako „zlomené“, je to, vďaka čomu sa stávame celistvými. A keď budeme veslovať túto loď múdrosti, unavíme sa. Alebo budeme chorí, či budeme mať priveľké bolesti, aby sme ďalej veslovali. Takže si odpočinieme. A veslovať bude zase niekto iný. Keď sa budeme cítiť silnejší, môžeme sa opäť chopiť vesiel.

Majster dharmy Tim Colohan JDPSN

Všetko sa stáva Buddhom

Sedíme, pozeráme sa, vnímame, ako myšlienky prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú. Toto je v podstate všetko čo robíme. Našou prácou počas sedenia je sedieť a sledovať, ako myšlienky prichádzajú a odchádzajú. A nedotýkajme sa toho. Potom myslenie samotné je buddhom.

Neexistuje správne a nesprávne myslenie. Existujú myšlienky. Nevítame ich ale ani ich neodmietame. A tak sedíme, priamo ale uvoľnene. Len prirodzene sledujeme, bez posudzovania, uvoľnene. Ale myslenie a zvuky, ktoré vnímame, nie sú tiež dôležité. Naše mysle len odrážajú tieto veci, ktoré prichádzajú a odchádzajú.

Ale jedna vec: zostávame pozorní a uvedomujeme si, čo sa zjavuje. A pustíme sa toho. Toto prebudenie z momentu na momentu je veľmi dôležité. Týmto spôsobom môžeme byť majstrom nášho domu. Nie sme ovládaní inými, ale ani našou vlastnou mysľou.

Takže nemusíme stále hovoriť: „Ako vám môžem pomôcť“, to všetko je hlúposť. Toto sú len slová. Ak sme z momentu do momentu prebudení a uvedomujeme si, čo sa zjavuje, je to už veľká pomoc. Takže dúfam, že si z momentu na moment zachováme jasnú myseľ, zachránime najskôr samých seba pred utrpením a tým zároveň ostatných.

Zenová majsterka Gu Ja

Interakcia s týmto svetom

Buddhizmus, najmä podla zenu, znamená byť skutočne v interakcií so svetom. Na interakciu so svetom je potrebná forma. Musíte niečo urobiť, a robiť to s ostatnými ľuďmi v plnom nasadení.

Táto prax chápe, že existuje toto hlboké prepojenie. Ak pochádza iba z myslenia, je to púha ideológia. Ak pochádza z hlbokého intuitívneho uvedomovania si tohto sveta priamym vnímaním, spolunažívaním, potom je to trochu iné. Naša prax nás povzbudzuje vidieť to na vlastné oči. Nemôžete žiť v tomto svete bez formy. Musíte však chápať, že táto forma je pôvodne prázdna. A to znamená, že je vždy prepojená a vzájomne fungujúca so všetkým ostatným.

Zenový majster Hae Kwang

Praktizovanie „Čo som?“

Študent: Aký je vzťah medzi otázkou čo som? a prúdom myšlienok, vnemov, atď.? Posielaš svoju otázku napríklad myšlienkam, bolestiam v kolene počas sedenia, atď.? Keď myšlienka prichádza, pýtaš sa, ku komu táto myšlienka prichádza? Robíš to s každou myšlienkou, ktorá prichádza? Ako pracuješ s takými problémami ako je strach a hnev? Má sa človek zmieriť so strachom a potom sa pýtať, kto ho zažíva? Alebo len má dovoliť, nech sa všetko deje a sústrediť energiu na veľkú otázku?

Zenový majster Seung Sahn: Pravé „Čo som?“ je dokonalou otázkou. Je len mysľou neviem. Všetky tvoje otázky sú myslením. Ak udržiavaš dokonalé „Čo som?“, potom nevieš, „Čo si“. Všetko myslenie je preťaté. Ako sa vtedy môže objaviť otázka? Pýtať sa, kto sa pýta, nie je správna cesta. Je to myslenie v protikladoch. Toto je otázka s protikladmi, nie je to úplná, dokonalá otázka. Bolesť je bolesť, otázka je otázka. Načo sa pýtať na bolesť? Ak udržiavaš úplnú otázku, neexistuje bolesť. Tieto prejavy – hnev,
strach atď., sú vytvorené minulou karmou a sú teda dôsledkom činov, naplnených hnevom a pod.

Keď človek sedí v meditácii, jeho karma mizne a činy ho už viac nedržia v moci. Ak sa niekedy nahneváš, je to v poriadku. ničoho sa neboj. „Chcem sa zbaviť hnevu!“ – to je myslenie. Hnev nie je ani zlý, ani dobrý. Len nebuď k nemu pripútaný. Spýtaj sa len: „Čo som?“ a takéto konanie čoskoro zmizne.

Zenový majster Seung Sahn

Autentická skúsenosť zenovej mysle

Buddha učil, že trpíme, lebo nevieme, čo naozaj sme – nepoznáme svoju pravú podstatu (ďalšie meno pre zenovú myseľ). Sme pripútaní k svojmu mysleniu. Ak opustíme svoje mylné názory, môžeme sa vrátiť k tomu, čo už sme, k svojej Buddhovej podstate. Šiesty patriarcha dosiahol osvietenie, keď počul len jeden verš z Diamantovej sútry: „Keď v tvojej mysli vzniká myslenie, nepripútavaj sa k nemu.“

Naša Buddhova podstata nie je vec, takže používať pri nej termín „to“ môže spôsobiť len ďalší problém. Ľudia sa ľahko pripútajú dokonca k termínu, ktorý je navrhnutý tak, aby ich oslobodil. Avšak musíme o „tom“ hovoriť, ak ideme pomáhať svetu. Buddha o nej veľa hovoril, preto máme toľko sútier. Ich cieľom nie je vysvetľovať. Ich cieľom je nasmerovať nás k tomu, čím naozaj sme. Preto je zen známy pre svoje obrazoborectvo. Chce odstrániť každý názor, hoci aj dobrý zenový názor, aby ste mali autentickú skúsenosť.

Zenový majster Dae Kwang Sunim

Buddhova myseľ

Odpoveď na študentov list

Ďakujem ti za list. Tvoj silný zámer praktizovať je poznačený zúfalstvom z neutíchajúcich návykoch, ktoré ti ukazujú a spôsobujú nekľud. Zámerná prax vytvára záchytné body, ktoré ti umožňujú zakúšať neustále úsilie. Máš kotvu, ktorá ti to ukazuje, aj keď sa ti niekedy zdá, že sa od nej odtrhlo lano. Aj na konci lana však lano stále držíš. Tak len nájdi niečo, k čomu ho priviažeš. Mať záchytné body uprostred zúfalstva je dôležitým prvkom praxe. Bódhidharma hovorí o znášaní neznesiteľného. Teraz vieš, o čom hovorí. Ak to dokázal ten starý barbar, dokážeš to aj ty.

Mám jeden návrh – nenavyšuj formálnu prax nad rámec svojej dennej rutiny, len aby si to napravil. Má to niekoľko zádrhelov. Po prvé, že jestvuje niečo, čo treba napraviť. Po druhé, keď niečo robíš v jednom okamihu, napraví to niečo, čo sa už stalo, alebo sa to naopak ešte neudialo. Niekedy je to tak, ale démonov to nerozptýli. Radšej dosiahni silu konaním obyčajných vecí. Nájdi si jednoduché denné úlohy a aj na nich založ svoju prax. To spôsobí, že myseľ si zvykne na neustálu prax. V okamihu pozorného konania niet s čím bojovať. Niet sa čoho držať a niet čo odmietať. Len to, čo robíš. Ak túto myseľ prenesieš i do ďalších okamihov, stanú sa takými istými. Ak uvidíš, že tvoji démoni sú pôvodne tvojím pravým ja, ich sila sa stane tvojou silou. Nenechaj sa oklamať silou. Je to len prehĺtanie džúsu, keď ho piješ. Prestaň hľadať pravdu. Len sa pozeraj. Potom tvoja myseľ, moja myseľ a Buddhova myseľ sú rovnaké. Ak sa vidíš ako svoj najhorší nepriateľ, uvažuj nad tým, že ťa to robí tvojím najlepším učiteľom.

Zenový majster Jok Um