Veľmi dôležitý je smer poklôn. Chcem odložiť svoje malé ja, vidieť svoju pravú podstatu a pomáhať všetkým bytostiam. Akékoľvek cvičenie pomôže spojiť telo a myseľ, ale pri obvyklom cvičení nie je smer jasný. Niekedy cvičíme pre svoje zdravie, pre dobrý výzor, niekedy kvôli výhre v súťaži. Ale v budhizme je smer vždy rovnaký – ako vnímať svoje pravú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia.

Naše klaňanie odstraňuje karmickú myseľ, mysliacu myseľ a veľmi jasne nás vracia do tohto okamihu, k túžbe objaviť svoju pravú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Preto je prax poklôn taká dôležitá. Ak má niekto veľa hnevu, veľa túžob, alebo lenivú myseľ, potom nech robí každý deň 300 poklôn, 500 alebo aj 1000 poklôn. Potom jeho centrum veľmi zosilnie, môže ovládať svoju karmu, odstrániť ju a vyjasniť sa. Pomáha to praktizujúcim i tomuto svetu.

Zenový majster Dae Bong

Zenový majster Seung Sahn často vravieval: „Ak je smer tvojho života jasný, potom je celý tvoj život jasný. Ak tvoj smer nie je jasný, potom máš v živote len problémy.“

Dôvod toho, že cvičíme zen, je úplne pochopiť seba samého, dosiahnuť svoju pôvodnú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Toto je náš smer – pôvodná práca všetkých ľudských bytostí. Nie je v tom žiadne „ja-mne-moje“. Ak budeme mať „ja-mne-moje“, zaručujem vám, že dosiahneme utrpenie.

Raz prišiel za zenovým majstrom Seung Sahnom jeden mních a povedal, že už nechce byť mníchom, pretože mníšsky život je živé peklo. Zenový majster Seung Sahn mu odpovedal: „Ak je tvoj život jasný, ani život v pekle nie je problém.“ To znamená, že ak chcete pomôcť tomuto svetu, potom ani utrpenie nemôže byť prekážkou. Najdôležitejší je smer. Ak je váš smer jasný, potom sa utrpenie, ktoré prežívate, stáva „Veľkým utrpením“ a pomáha celému tomuto svetu. Takže, čo chcete?

Zenový majster Dae Kwang

Pred pár rokmi som išiel peši do práce, cestou, ktorá prechádza niekoľkými rušnými križovatkami mesta Cambridge . Moja myseľ bola plná denných aktivít a plánov. V dôsledku toho moja pozornosť v danej chvíli nebola v tom okamihu, ale bola rozložená. Prechádzal som mimoriadne rušnou križovatkou. Vedľa mňa šiel slepec, mával palicou sem a tam. Ako tak ten človek šiel, jeho palica zasiahla auto zaparkované priamo na prechode pre chodcov . Pozrel som sa a na jeho tvári bolo vidieť výraz “čo to je?” Nevedel, ako prekonať túto prekážku stojacu v jeho smere. Možno si myslel, že stratil svoju cestu, alebo si svoje kroky nespočítal správne . Ako som sa tak prizeral, ďalší muž vzhliadol a povedal: “Tri kroky doľava, okolo prednej časti vozidla.” A povedal som si: “To je báječné. Ale kde som bol ja?”

To je naša prax. To nie je žiaden veľký, rozšírený záväzok voči vesmíru. Nie je to žiadna nádej v to, ako veci môžu fungovať v budúcnosti. Nie je to túžba , aby sa veci diali tak ako v minulosti . Je to len o tomto okamihu, reagovať spontánne: čo môže každý z nás urobiť, aby pomohol? Našou úlohou, ako prechádzame svojím každodenným životom, je pestovať túto prax, s ktorou sme už spojení. Iba neviem. Ako môžem pomôcť ? Často som si prial, aby to bolo zložitejšie, ale jednoducho nedokážem nájsť viac. To je všetko.

Zenový majster Bon Haeng

Všetko najlepšie, Buddha.
Haaaaaa!
Čo urobíš?
Celý vesmír prehltla chyba mysle!
Chyba!
Úder o podlahu, obloha je modrá, ako ti môžem pomôcť?
Kto vytvoril všetky tieto chyby?
Použiť túto chybu, aby sa napravila, je chyba.
Nevytváraj chybu je už chyba.
Otvor ústa je už chyba.
Dnešná ceremónia je chyba, sláviaca chybu.
Buddhov život, váš život, môj život. Aká chyba!
2580 rokov chýb.
Ďalšia báseň k Buddhovým narodeninám? Aká chyba!

Jason Quinn, JDPSN