Ako môžem pomôct?
Pred pár rokmi som išiel peši do práce, cestou, ktorá prechádza niekoľkými rušnými križovatkami mesta Cambridge. Moja myseľ bola plná denných aktivít a plánov. V dôsledku toho moja pozornosť v danej chvíli nebola v tom okamihu, ale bola roztržitá. Prechádzal som mimoriadne rušnou križovatkou. Vedľa mňa šiel slepec, mával palicou sem a tam. Ako tak ten človek šiel, jeho palica zasiahla auto zaparkované priamo na prechode pre chodcov. Pozrel som sa a na jeho tvári bolo vidieť výraz “čo to je?” Nevedel, ako prekonať túto prekážku stojacu v jeho smere. Možno si myslel, že stratil svoju cestu, alebo si svoje kroky nespočítal správne. Ako som sa tak prizeral, ďalší muž vzhliadol a povedal: “Tri kroky doľava, okolo prednej časti vozidla.” A povedal som si: “To je úžasné. Ale kde som bol ja?”
To je naša prax. Nie je to žiaden veľký, rozšírený záväzok voči vesmíru. Nie je to žiadna nádej v to, ako veci môžu fungovať v budúcnosti. Nie je to túžba, aby sa veci diali tak ako v minulosti. Je to len o tomto okamihu, reagovať spontánne: čo môže každý z nás urobiť, aby pomohol? Našou úlohou, ako prechádzame svojím každodenným životom, je pestovať túto prax, s ktorou sme už spojení. Len neviem. Ako môžem pomôcť? Často som si prial, aby to bolo zložitejšie, ale jednoducho nedokážem nájsť viac. To je všetko.
