Vnímať zvuk znamená, že všetko je univerzálny zvuk – spev vtákov, hrom, štekot psa – toto všetko je zvuk vesmíru. Ak nemáte myseľ, všetko vnímate presne také, aké to je. Preto, keď spievate bez mysle, aj spev je univerzálny zvuk. Ak máte „ja“, potom je to „môj“ zvuk. Ale s mysľou čistou ako priestor môže aj obyčajný štekot psa alebo trúbenie klaksónu priniesť osvietenie – pretože v tom okamihu sa vy a zvuk zjednocujete. Keď sa zjednocujete so zvukom, nepočujete zvuk – vy ste tým zvukom.
