Zenový majster Man Gong bol praučiteľ Seung Sahna DSSN. Ako trinásť ročný študoval sútry v chráme Donghaksa v Kórei. Deň pred prázdninami sa všetci zhromaždili, aby si vypočuli prednášku.
Prednášajúci povedal: \“Všetci musíte usilovne študovať buddhizmus aby ste boli ako veľké stromy, z ktorých sú postavené kláštory a ako hlboké misy, schopné prijať veľa vecí. Jedna báseň vraví:
Voda sa stáva guľatou alebo hranatou podľa nádoby, do ktorej je naliata. Rovnako aj ľudia sa stávajú dobrými alebo zlými podľa toho, v akej sú spoločnosti. Vždy udržujte svoju myseľ nasmerovanú na svätosť a pohybujte sa v spoločnosti dobrých ľudí. Iba tak sa môžete stat veľkými stromami a nádobami múdrosti. To si úprimne prajem.\“
Všetci boli tou rečou veľmi inšpirovaní. Majster sútier sa obrátil na zenového majstra Kyong Hoa, ktorý bol práve v kláštore na návšteve a povedal mu: \“Majster Kyong Ho, aj vy nám niečo povedzte. Všetci by si radi vypočuli vaše múdre slová.\“
Na majstra bol zaujímavý pohľad. Bol vždy zarastený a šaty mal dotrhané. Aj keď najskôr odmietal, po ďalších prosbách nakoniec súhlasil.
\“Vy všetci ste mnísi. Stanú sa z vás veľkí učitelia, bez vlastného ega. Musíte žiť len preto, aby ste slúžili ostatným. Túžba stať sa veľkým stromom a hlbokou nádobou múdrosti vám zabráni stať sa skutočnými učiteľmi. Veľké stromy majú veľké využitie, malé stromy majú malé využitie. Dobré aj zlé nádoby – všetky majú svoj význam. Nič nie je márne. Majte dobrých i zlých priateľov, to je vaša zodpovednosť. Nesmiete nič odmietať. To je pravý buddhizmus.\“ Keď majster dohovoril, opustil sálu plnú ohromených mníchov. Mladý Man Gong vybehol za ním a kričal: \“Vezmi ma so sebou, prosím, chcem sa stať tvojim žiakom.\“
Majster ho okríkol nech sa vráti, ale chlapec ho neposlúchal. Tak sa ho spýtal: \“Keď ťa vezmem so sebou, čo budeš robiť?\“
\“Budem študovať. Ty ma budeš učiť.\“
\“Veď ty si len dieťa, ako by si mohol pochopiť?\“
\“Ľudia sú mladí a starí, má však naše práve Ja mladosť alebo starobu?\“
\“Ty si ale nezbedník! Ty si zabil a zjedol Buddhu! No tak poď.\“