Pred pár rokmi, keď som už nejaký čas vyučoval na Západe, sa niekoľkí moji americkí študenti stretli, aby diskutovali o používaní určitých foriem praxe v Zenovej škole Kwan Um. Počas stretnutia sa jedna zo študentiek spýtala: ak je všetko Jedno, prečo učím ázijský štýl buddhizmu, prečo učím mahájánu a zen? „Nevytvára to ‘rovnaké’ a ‘odlišné’?“ spýtala sa. Bola to veľmi zaujímavá otázka.
Odpovedal som: „Neučím kórejský buddhizmus, mahájánu ani zen. Dokonca neučím ani buddhizmus. Učím len ‚neviem‘. Päťdesiat rokov som tu i tam učil len ‚neviem‘. Takže len ‚neviem‘, dobre?“ Len ‚neviem‘ — vždy a všade. Naša myseľ ‚neviem‘ dokáže čokoľvek.
Z knihy „Zenový kompas“ od zenového majstra Seung Sahna
