Jedno ráno sa študent spýtal Seung Sahna Soen Sa: „Ako môže človek počas zenového sedenia ovládať myslenie?“
Soen Sa odpovedal, “Ak si pripútaný k mysleniu, tvoja prax a myslenie sú odlišné. Ak nie si k myšlienkam pripútaný, myslenie je praxou, prax je myslením. Nazýva sa to ‚len praktizovaním‘.”
Študent sa potom spýtal: „Čo je to ‚len praktizovanie‘?”
“Keď začínaš so šoférovaním, nedávaš pozor na obrazy či zvuky, lebo inak nabúraš. Keď však naberieš skúsenosti, môžeš bez problémov rozprávať, pozerať sa na veci a počúvať rádio. Rozprávanie, obzeranie sa stali len šoférovaním. Tvoje videnie, počúvanie a rozprávanie sú bez pripútania. Rovnako je to v zene. ‘Len zen’ zahŕňa chodenie, jedenie, spánok, rozprávanie a pozeranie televízie. To všetko sa stalo nepripútaným myslením. Toto je ‚len praktizovanie‘.”
“Čo je pripútané myslenie?”
“Ak si počas šoférovania pripútaný k svojim myšlienkam, pôjdeš na červenú a dostaneš pokutu alebo prejdeš stredovou čiarou a nabúraš. Budeš si myslieť, že ideš do New Yorku, namiesto toho smeruješ do Bostonu. Takto vedie pripútanosť k mysleniu k utrpeniu.”
Študent povedal: “Srdečne ďakujem, rozumiem..”
“Keďže rozumieš, pýtam sa ťa: sú myslenie a nemyslenie odlišné? Sú rovnaké?”
“Keď som smädný, napijem sa.”
“Veľmi dobre. Choď sa napiť čaju.
