Jeden muž navštívil zenového majstra, ktorý žil v malej dedinke. Spýtal sa ho: „Uvažujem, že sa sem presťahujem. Aká je táto dedina?“
Zenový majster sa opýtal: „Aká bola tvoja stará dedina?“
Muž odpovedal: „Bola hrozná. Ľudia boli hrubí a neláskaví. Neznášal som to tam.“
Zenový majster povedal: „Nuž, táto dedina je veľmi podobná. Nemal by si sa sem presťahovať.“
Neskôr k majstrovi pristúpil ďalší muž s rovnakou otázkou: „Uvažujem, že sa sem presťahujem. Aká je táto dedina?“
Majster sa opýtal: „Aká bola tvoja stará dedina?“
Muž odpovedal: „Bola to skvelá dedina. Ľudia boli šťastní a láskaví. Aj ja som tam bol šťastný.“
Zenový majster povedal: „Táto dedina je veľmi podobná. Mal by si sa sem presťahovať.“
Nedávno mi jeden blízky priateľ poslal citát:
„Nevidíme veci také, aké sú. Vidíme ich také, akí sme my.“
Keď sa na svet pozeráme cez rozdelenie a hnev, nachádzame rozdelenie a hnev.
Keď sa na svet pozeráme s vrúcnosťou úprimného súcitu, zvedavosťou a otvorenosťou, nachádzame súcit a prijatie.
Zenová meditačná prax nám pomáha uvidieť, ako sa sami odstrihávame od tejto otvorenosti a prijatia.
Keď obrátime pozornosť na svoju myseľ, uvidíme svoj hnev, túžby a nevedomosť.
Uvidíme, ako sa držíme malichernosti svojho malého ja — a keď to uvidíme jasne, prestávame tomu tak slepo veriť.
Potom prichádzame na miesto prijatia každého okamihu, každého človeka, každej situácie.
A naša dedina sa stáva šťastným, láskavým a krásnym miestom na život.
Rebecca Otte, JDPSN