Žijeme veľmi komplikované laické životy. Nie sme mnísi ani mníšky a každý z nás má svoje povinnosti. Otázka znie: ako praktizuješ?
Čím viac praktizuješ, tým viac času máš na prax. Nikdy nie si natoľko zaneprázdnený, že by si nemohol praktizovať. Nikdy. Vždy sa dá vstať o čosi skôr a aspoň si na desať minút sadnúť na vankúš, alebo aspoň pätnásť minút robiť poklony. Vždy sa to dá. A to znamená dotknúť sa svojej pravej podstaty. Ak sa jej nedotýkaš, o čom je potom tvoj život?
Máme predstavu o našich „veľmi zaneprázdnených“ životoch — ale je to len predstava. „Ach, mám toho toľko, som taký zaneprázdnený.“ Je tu niekto, kto nikdy nechodí na Facebook? Nikdy nesurfuje po internete? Nekontroluje e-maily? Nepozerá televíziu? Nepočúva rádio? Nerobí nič z toho?
Nie. Všetci si tu a tam vieme nájsť trochu času. Tak prečo si nenájsť čas na to, aby si sa dotkol svojho pravého ja, aby si našiel svoju pravú podstatu? Prečo nie? Skús nepraktizovať — a uvidíš, čo sa stane s tvojím životom. Ak už nejaký čas praktizuješ a potom s tým prestaneš, veľmi rýchlo zistíš, prečo praktizuješ.
Zenová majsterka Bon Hae
