Problém mysle „ja, mne, moje“ je v tom, že hľadá šťastie, ale nachádza len dočasné uspokojenie. Je nestála, slabá a ľahko ju zničia vonkajšie, pominuteľné okolnosti. Sláva sa ľahko mení na hanbu. Úspech sa ľahko mení na prehru. Pripútanosť k nim a neustála túžba po nich robia našu myseľ nepokojnou, nikdy nie spokojnou a často ubližujeme druhým.
Preto nás buddhizmus učí správne meditovať a získať vhľad do tohto starého zvyku „ja, mne, moje“. V skutočnosti je prázdny a neexistuje mimo pomýlenej mysle.
Keď si uvedomíme jeho prázdnotu a iluzórnosť, túžba po sláve — a všetky ostatné túžby — strácajú svoju silu a kontrolu nad naším životom. Nespokojnosť sa mení na úplnú myseľ.
Naše pravé ja nepotrebuje žiadne uznanie ani potlesk. Je vždy tu a teraz, prítomné a pripravené pomáhať a milovať druhých.
Potom všetky bytosti odrážajú a vracajú našu lásku — a my sme už „bodhisattvovské celebrity“, bez toho, aby sme o tom vedeli alebo sa tým zaoberali.
To je skutočná sláva!