Keď stíšime myseľ a pozorne sa pozeráme na svoju skúsenosť, vidíme, že tento svet je svetom neustálej zmeny a neistoty. Čokoľvek sa v našom živote objaví, nech sa to snažíme akokoľvek udržať, raz pominie. Všetko, čo sa objaví, je prechodné, a preto nemôže trvať navždy. Na nič, čo sa objaví, sa nemožno spoľahnúť — nie je tu žiadne útočisko, žiadna kotva, žiadny bezpečný prístav.
Nakoniec musíme opustiť svoje „ja, mne, moje“. Nech robíme čokoľvek, mali by sme sa vždy pýtať: je to pre mňa alebo pre všetky bytosti?
Buddha raz povedal:
„Tento svet je oceán utrpenia.“
Našou úlohou, úlohou každého z nás, je byť vnímavý, vážiť si tento okamih — tento život — dosiahnuť myseľ jasnú ako priestor a pomáhať všetkým bytostiam oslobodiť sa od utrpenia.