Tisícročný poklad
Buď nezískame to, čo chceme a skončíme nespokojní alebo získame to, čo chceme, ale nevieme si to udržať. Na tomto svete nie je jediná vec, ktorú si môžeme udržať. Alebo získame to, po čom túžime, ale nestačí nám to, alebo si možno prajeme, aby to bolo trochu iné. Buddha povedal, že dôvod, prečo sme nespokojní je, že nerozumieme svojej pravej podstate a nevidíme podstatu príčiny a následku.
Dobrou správou je, že existuje aj iná cesta. Ako je uvedené na kaligrafii: “Tri dni pozorovať svoje ja – tisícročný poklad.” Tri dni pozorovať svoje ja znamená práve teraz v tomto okamihu: čo to je? Čo robím práve teraz? Čo je toto “ja”? Ak sa na to pozrieme úprimne, poctivo a otvorene, je možné sa vrátiť do mysle pred myslením. “Pred myslením” je naša pôvodná podstata. V našej škole to voláme “neviem”.
“Neviem” plus konanie je pravou funkciou ľudskej bytosti. Ak sa vrátime do tohto okamihu, taktiež sa vrátime do ríše mena a formy. Potom tu možeme použiť meno a formu jasným a nápomocným spôsobom namiesto toho, aby nás meno a forma ťahali za nos. Znamená to použiť toto “ja”. Pripútanosť k “ja” vedie k “mám rád” a “nemám rád”. Použitie tohto “ja” má za následok “ako môžem pomôcť”. V každom okamihu. S každým nádychom. Ako môžem pomôcť? Názov pre to je Veľká láska, Veľký súcit a Veľká cesta Boddhisattvu. A to je tisícročný poklad pre celý vesmír.
