Avatamsaka sútra hovorí: „Ak chceš pochopiť Buddhov minulosti, prítomnosti a budúcnosti, musíš sa pozerať na podstatu celého vesmíru ako výtvor mysle samotnej.“
Na určitej úrovni všetci chápeme, o čom táto sútra hovorí. Ak sme šťastní a aktívni, celý svet okolo nás je radostný. Ak sme však smutní či v depresii, potom aj oblak vyzerá smutne a dážď sa mení na slzy tohto sveta. Všetko sa stáva problémom a my pasívnymi pozorovateľmi vo svete, ktorý nie je náš.
Palica, kasa, šaty, písma, sútry, majstri, Buddhovia, náboženstvá: to všetko je v skutočnosti len placebo. Ale akonáhle máme myseľ, potrebujeme ich. A aj keď udržiavame „nie-myseľ“, stávame sa úplne slobodnými, aj tak ich potrebujeme. Ak je čo i len jedna bytosť stále zapletená do svojho utrpenia a ťažkostí, musíme si obliekať svoje rúcha a praktizovať zen spolu s ňou. Pretože o to tu ide: byť spolupatriční, navzájom si pomáhať.
