Pravda preráža konceptuálnu minulosť, konceptuálnu prítomnosť aj konceptuálnu budúcnosť. Vyrovnanosť a múdrosť sa nemôžu objaviť, ak neustále komentujeme – vnútorne aj navonok – ľudí, udalosti, situácie a podmienky. Komentovanie vyvoláva všemožné emocionálne reakcie. Toto je jadrom ľudskej dilemy. Uzatvárame sa do väzenia sebadefinície a míňame drahocennú životnú energiu na nekonečné cykly posilňovania a ochraňovania falošnej tapisérie predstáv. Náš stav mysle sa neustále mení tak, ako sa menia naše emócie. Keď nemáme pravé centrum, môžeme si myslieť, že pracujeme pre svoju kariéru, rodinu či spoločnosť – ale v skutočnosti nás len poháňajú okolnosti. Stráviť väčšinu života snahou zdokonaliť svoj mentálny film je naozaj poľutovaniahodné.
Existuje však nehybné miesto, kde nami nehýbu ani nás nemetú vonkajšie udalosti života.
Tichá bdelosť v prítomnom okamihu umožňuje prejaviť sa múdrosti pradžňa. Dosiahnuť pokoj v akejkoľvek situácii si vyžaduje prax, disciplínu a pozornosť. Aby sme skrotili „opičiu myseľ“, ktorá preskakuje z jednej vetvy myšlienok na druhú, musíme byť usilovní. Zenový majster Seung Sahn to vyjadroval tak, že „všetci ľudia majú rôzne práce navonok – učiteľ, úradník, robotník, lekár, právnik atď. – ale každý bez výnimky má rovnakú vnútornú prácu: nájsť svoju univerzálnu podstatu mysle pred myslením a zveriť jej úlohu základu a opory všetkých našich činov.“
Zenový majster Ji Haeng
Úryvok z Back To Basics
