Keď sme naozaj zaseknutí, keď nevieme, keď máme toto „neviem“ úplne, potom sa všetko, čo počuješ, čo vidíš, čoho sa dotýkaš, stáva Buddhom. Všetko je presne také, aké je. Niet čo pridať, niet čo odobrať. Všetko je v poriadku.
Preto sedíme. Sedíme a pozeráme sa, vnímame, ako myšlienky prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú. Toto je vlastne všetko, čo robíme.
Našou prácou počas sedenia je sedieť a sledovať, ako myšlienky prichádzajú a odchádzajú. A nedotýkať sa ich. Potom myšlienka samotná je Buddhom.