Nikdy, nikde nesmieš zabudnúť na svoj pravý smer. Prečo ješ každý deň? Keď sa narodíš, odkiaľ prichádzaš? Keď zomrieš, kam pôjdeš? „Prichádzať s prázdnymi rukami, odchádzať s prázdnymi rukami – tu je ľudské.“ Každý prichádza na tento svet bez ničoho. Rovnako bez ničoho ho každý opúšťa. Nič si so sebou nemôžeme vziať. A predsa, medzitým každý niečo chce, každý sa za niečím naháňa a všetci sú k veciam veľmi pripútaní.
Keď sa hýbeš, stojíš, sedíš, ležíš, rozprávaš, mlčíš, hýbeš alebo zotrvávaš v úplnom pokoji – kdekoľvek a kedykoľvek – ako si udržiavaš svoju myseľ? Vonkajšie podmienky a vonkajšie situácie neustále kradnú tvoju myseľ a vláčia ju sem a tam. Je však možné nájsť svoju pravú podstatu uprostred všetkého tohto prichádzania a odchádzania, uprostred každodenných aktivít. Nazýva sa to udržiavanie nehybnej mysle.
Tento svet je každým dňom zložitejší. Okolo teba sa neustále deje veľa, veľa vecí. Mnoho áut a veľa lietadiel neustále prichádza a odchádza. Nové vedecké a technologické zmeny sa objavujú rýchlejšie, než ich dokážeme stráviť. Každý deň tiež pozeráme televíziu, chodíme do kina, chodíme tancovať alebo vyrážame do rušného mesta. Stretávame veľa ľudí, lietame sem a tam. Je potrebné plánovať a dokončiť projekty v stanovenom termíne.
To všetko nie je ani dobré, ani zlé. Ale tieto veci ti berú energiu, takže nedokážeš udržať svoje centrum uprostred ich víru. A keď zomrieš, kam ide tvoje pravé ja? To je niečo, čo by ťa malo zaujímať viac než čokoľvek iné. Sledovanie televízie nie je zlé. Ísť do kina nie je zlé. Stretnutie s priateľmi v meste nie je zlé. Akýkoľvek druh konania nie je dobrý ani zlý a nemal by byť problémom. Najdôležitejšie je, aby si upevnil svoje centrum, aby si dokázal všetky tieto skúsenosti stráviť a premeniť ich na nejaký druh múdrosti, ktorá môže pomôcť druhým. To je veľmi, veľmi dôležité.
Zenový majster Seung Sahn – úryvok z knihy Zenový kompas